Vyhľadať nehnuteľnosti - reality
Realitné kancelárie
Súkromní inzerenti
NARKS
Poradne
Info

Detail článku

Dátum vloženia30.11.2018
Aktualizované30.11.2018

Priemerná mzda na Slovensku vzrástla od 1989 deväťnásobne, nakúpiť si za ňu môžeme len o štvrtinu viac


Od roku 1989 nastali na Slovensku veľké zmeny, nielen spoločenské, ale aj ekonomické. Priemerná nominálna mzda je 9-krát vyššia, ceny na trhu sa však tiež zásadne zmenili.

Reálne príjmy Slovákov sú po 29 rokoch od nežnej revolúcie o štvrtinu vyššie ako v roku 1989. Prvýkrát pritom reálne mzdy na Slovensku stúpli nad úroveň roku 1989 až v roku 2007. Priemerná nominálna mzda pred 29 rokmi predstavovala 3 142 korún československých (Kčs), čo v prepočte konverzným kurzom predstavovalo 104 eur mesačne. V roku 2017 dosiahla priemerná mzda na Slovensku 954 eur. Ako dodáva analytička Poštovej banky Jana Glasová, hoci mzdy stúpli od revolúcie deväťnásobne, ceny sa počas tohto obdobia zvýšili takmer osemnásobne.

Zmeny na trhu od roku 1989
Foto: Adobe Stock

Elektronika a autá zlacneli, byty stúpli o niekoľko rádov

Čo sa týka cien potravín, väčšina je podľa J. Glasovej teraz lacnejšia ako v roku 1989. Najvýraznejšie zlacnenie je pri mäse a údeninách, no sú aj potraviny, ktoré sú dnes drahšie ako v čase Novembra 1989. Ide napr. o mlieko, zemiaky či čokoládu. Z ostatných tovarov v súčasnosti lacnejšie nakúpime najmä elektroniku či autá. Rovnako lacnejšie momentálne nakúpime aj pohonné látky. Samostatnou kapitolou je podľa J. Glasovej v tomto porovnaní trh s bývaním. Kým pred revolúciou sa byty prideľovali vo veľkej miere zadarmo alebo stáli v intervale 20- až 40-tisíc Kčs, teraz za ne Slováci vynakladajú desiatky aj stovky tisíc eur. „Na druhej strane, čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky,“ dodáva analytička Poštovej banky.

Demokratický systém sme prijali

Ako informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Hucáková, z výskumu ďalej vyplýva, že na Slovensku je značná nejednota v názore, či zdaňovanie bohatých a podpora chudobných alebo snahy štátu o vyrovnávanie príjmov patria k základným charakteristikám demokracie. Od roku 1999 výrazná väčšina obyvateľov Slovenska (84 až 87 %) stabilne pokladá demokratický politický systém za veľmi alebo skôr dobrý. Spravovanie krajiny odborníkmi bez vlády je v SR naďalej najsilnejšou konkurenciou demokratickému politickému systému. Takmer tri štvrtiny obyvateľov odmieta vládu silného vodcu. Oproti zisťovaniu EVS 2008 sa však zdvojnásobil podiel obyvateľov (na 24 %), ktorí vládu silného vodcu pokladajú za skôr dobrú.

Sedem z desiatich Slovákov má zbytočné výdavky

Až 70 % Slovákov priznáva, že zbytočne míňajú peniaze na veci a služby, ktoré nepotrebujú. Približne polovici z nich sa takéto zbytočné náklady darí aspoň čiastočne obmedzovať, pätina ľudí sa však o to snaží márne. Zároveň 3 % Slovákov si uvedomujú, že majú zbytočné výdavky, no neprekáža im to a ani sa ich nechystajú zredukovať. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu pre spoločnosť Home Credit. Najviac nepotrebných výdavkov ide na nákup potravín a nealkoholických nápojov, je to celkovo až 43 % prípadov. Približne tretina ľudí potom uvádza alkohol a tabak a štvrtina si uvedomuje zbytočné výdavky na dopravu a cestovanie. Nasledujú oblečenie a obuv, potom náklady na bývanie a energie, drogériu, ďalej na voľnočasové aktivity a taktiež na elektroniku a spotrebný tovar. Najmenej ľudia spomínajú zbytočné výdavky na zdravie, sú to len 4 %. Štyria Slováci z desiatich by po zredukovaní zbytočných výdavkov mesačne dokázali z rodinného rozpočtu ušetriť do 50 eur. Ďalšia tretina to odhadla na 50 až 100 eur. Takmer štvrtina by vedela takto usporiť aj viac ako stovku.

Domácnosti sa zadlžujú

Zhruba 16 % dlžníkov, teda ľudí s neuhradenými splátkami svojich úverov a ďalšími záväzkami po splatnosti, si môže zo svojho príjmu kúpiť iba najlacnejšie a najnutnejšie jedlo a oblečenie, 8 % nezostanú peniaze ani na tieto základné potreby. Vyplynulo to z prieskumu finančnej situácie slovenských domácností, ktorý si nechala urobiť firma Kruk Česká a Slovenská republika. Ako uvádza prieskum, 21 % slovenských dlžníkov má neuhradené záväzky v celkovej výške presahujúcej mesačný príjem ich domácnosti. Až 27 % dlžníkov dokonca uviedlo, že si celkovú výšku svojich neuhradených záväzkov ani nepamätá. Slováci si najčastejšie požičiavajú na nákup trvanlivého tovaru a rekonštrukciu alebo zaobstaranie bytu či domu. Úspory, najčastejšie v podobe hotovostného vkladu v banke alebo na sporiacom účte, majú dve tretiny respondentov. V prípade dlžníkov je to však len o niečo viac než polovica, kým u nedlžníkov ide o štyri pätiny respondentov. Častejšie majú úspory muži než ženy a všeobecne ľudia s vysokoškolským vzdelaním či s maturitou. V celkovej výške do trojmesačného príjmu má úspory 33 % respondentov, medzi trojmesačným a ročným príjmom má nasporených tretina oslovených. Jedna domácnosť z ôsmich má dokonca úspory vo výške viac než jedného ročného príjmu.

Výskyt úplatkárstva sa znížil

Úplatkárstvo je na Slovensku na ústupe, každý druhý človek sa však obáva korupciu nahlásiť kompetentným úradom. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre Transparency International Slovensko koncom septembra uskutočnila agentúra Focus. Za posledné tri roky pripustilo úplatky vo verejných službách 12 % občanov, čo je najmenej v ére samostatnosti Slovenska. V predchádzajúcom prieskume v roku 2015 tento počet dosahoval 15 %, v roku 1999 malo osobnú skúsenosť s korupciou až 40 % ľudí. Oproti krajinám západnej Európy je však miera úplatkárstva na Slovensku stále šesťnásobná. Napríklad v Nemecku majú skúsenosť s úplatkami len 2 % občanov. Najbežnejšie sú nelegálne platby či protislužby v zdravotníctve, teda v sektore, ktorého služby využíva najviac občanov. Úplatky dávali ľudia najčastejšie lekárom pre dospelých (28 %), za nimi nasledovali stomatológia, gynekológia, ortopédia a detskí lekári. Za posledné dva roky sa znížil počet ľudí ochotných nahlásiť korupciu. Kým v máji 2016 by tak urobilo 37 % opýtaných, na jeseň 2018 ich bola necelá tretina. Až 58 % občanov tvrdí, že by korupciu polícii určite alebo asi nenahlásili. Podľa Transparency International to súvisí so všeobecne nízkou dôverou v políciu. Hoci zákon na ochranu nahlasovateľov korupcie bol prijatý už v roku 2014, polovica občanov si myslí, že takýto zákon u nás neexistuje. Malá korupcia je definovaná ako úplatok od pár desiatok do niekoľko tisíc eur pri bežne poskytovaných službách. „Hoci jej ďalší pokles je potešiteľný, hlavným problémom Slovenska zostáva neriešenie veľkej korupcie, teda státisícových či miliónových úplatkov pri verejných zákazkách, účelových zmenách zákonov či selektívnom uplatňovaní moci,“ tvrdí riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš. Trestanie vysokopostavených politikov či podnikateľov ostáva podľa neho aj 29 rokov od Novembra 1989 napriek početným podozreniam len sporadické.

Zdroj: SITA



Magazín Reality

Stavebníctvo a klimatické zmeny

Stavebníctvo a klimatické zmeny

rozhovory s realitnými kanceláriami v ŽIline

V Žiline sa čaká na dokončenie nových bytov

  • Zobraziť publikovaný inzerát