Vo verejných budovách spred roku 1990 je prítomnosť azbestu viac ako pravdepodobná

Údržba a rekonštrukcia verejných budov, pri výstavbe ktorých sa použil azbest, stále predstavuje značné riziko kontaminácie. V školách a škôlkach, zariadeniach sociálnych služieb, úradoch, kancelárskych či administratívnych budovách, ktoré boli postavené pred rokom 1990, je prítomnosť azbestu viac ako pravdepodobná.

Azbest v týchto nehnuteľnostiach môže byť napríklad v interiérových priečkach, podlahách, balkónoch, protipožiarnych izoláciách alebo nástrekoch. Môžu ho obsahovať aj kanalizačné potrubia, prípadne obvodové – boletické panely.

Azbest: tichý zabijak

Azbestové vlákna sú časom prakticky nezničiteľné. Aj pri slabej expozícii a dlhom latentnom období môžu spôsobiť mezotelióm a rakovinu pľúc. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa každoročne len v Európskej únii zaznamená 20- až 30-tisíc prípadov ochorení súvisiacich s azbestom.

Odborníci v stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zbavme sa v EÚ azbestu odhadujú, že do roku 2030 môže v Európskej únii zomrieť na pomerne vzácne nádorové ochorenie pohrudnice, tzv. mezotelióm, viac ako 300-tis. ľudí. Zo zverejnených údajov ďalej vyplýva, že na ochorenia súvisiace s azbestom zomrie každoročne vo svete 112-tis. osôb.

Problém sa začína ešte pred rekonštrukciou

„V rozpočtoch na rekonštrukciu verejných budov často nie sú vyčlenené prostriedky na bezpečnú demontáž a likvidáciu azbestu. Na azbest sa nezriedka narazí až počas samotnej renovácie. Pri stavebných prácach bez predrealizačného prieskumu na prítomnosť azbestu nie je možné na 100 percent odhadnúť, do akého materiálu sa zasahuje. Azbest býva často skrytý pod iným povrchom, náterom či obkladom,“ hovorí Tomáš Pašovič zo spoločnosti na likvidáciu azbestu Dilmun System Bratislava.

„Všetky potenciálne nebezpečné materiály by sa mali preskúmať ešte pred renováciou budovy, zodpovednosť za to nesie vlastník objektu. Tento postup je bežný a vo väčšine európskych krajín je povinný. V mnohých krajinách je zanedbanie prieskumu výskytu azbestu trestným činom,“ upozorňuje Kai Salmi, člen predstavenstva asociácie EDA (European Demolition Association).

Reakcia z Európskej únie

Predrealizačné prieskumy sú súčasťou právnych predpisov EÚ upravujúcich odstránenie a manipuláciu s azbestom: Smernice 2009/148/ ES - vystavenie účinkom azbestu. „Pred spustením búracích prác alebo údržby musia firmy podniknúť všetky potrebné kroky na identifikáciu predpokladaných materiálov obsahujúcich azbest,“ uvádza smernica. V Európe platí úplný zákaz používania azbestu, prísne je regulovaná aj všetka manipulácia vrátane odstránenia a zapuzdrenia. Smernica hovorí, že azbest sa má lokalizovať a identifikovať pred akýmikoľvek prácami, ktoré môžu viesť k prenosu azbestových vlákien do vzduchu.

Obvykle sa táto problematika presnejšie reguluje a upravuje na vnútroštátnej úrovni. Hlavným zmyslom je zabrániť vzniku nebezpečného stavu, ktorý by mohol spôsobiť ujmu na zdraví pracovníkom a verejnosti.

Čo hovorí Slovenská asociácia odpadového hospodárstva

Bez predrealizačného prieskumu, ktorého výsledkom je informácia, kde nebezpečný azbest v budove je a ako sa bude postupovať pri jeho odstraňovaní, nie je možné vopred vyčleniť potrebné množstvo času a peňazí na bezpečnú rekonštrukciu budovy. „Tento prieskum má význam iba vtedy, ak sa vykoná v dostatočnom predstihu pred verejným obstarávaním na výber dodávateľa rekonštrukčných prác. Zhotoviteľ realizácie obnovy, ktorý dopredu nevie, kde v budove sú azbestové materiály, svojou prácou priamo ohrozuje zdravie nielen svojich pracovníkov, ale aj verejnosti a užívateľov, ktorým má stavba slúžiť po ukončení rekonštrukcie,“ dodáva Martin Múdry, výkonný riaditeľ Asociácie odpadového hospodárstva (APOH).

Zdroj: APOH, EDA, Dilmun

Zdroj foto: Dilmun System