Študentské domovy môžu mať nulovú spotrebu energie

Podľa Slovenskej rady pre zelené budovy rastie počet projektov, ktoré spĺňajú najprísnejšie ekologické parametre. Mnohým boli udelené certifikáty LEED a BREEAM. Zväčša ide o administratívne budovy, podniky a nákupné centrá, za ktorými stoja silní investori z komerčného sektora. V Nemecku však majú už aj ekologické internáty, ktoré takmer nepoznajú náklady za teplo.

Študentské domovy v Heidelbergu
Študentský domov v Heidelbergu by si mnohí na prvý pohľad pomýlili s luxusným apartmánovým bývaním niekde v širšom centre Bratislavy. Víťazi celoeurópskeho tendra LiWood AG postavali v Nemecku projekt, ktorého súčasťou sú žltá, modrá a červená päťposchodová budova, parkovisko, stojany na bicykle, centrálna práčovňa aj grilovací kútik. V interiéri potom okrem 265 lôžok v jedno- až trojizbových apartmánoch nájdete aj učebne a čitárne. Zámerom zadávateľa projektu Studentenwerk Heidelberg však bolo maximálne znížiť výdavky za kúrenie a ohrev vody a stavbu dokončiť v čo najkratšom čase.
Ponuka mníchovskej firmy LiWood AG dokázala zadávateľa presvedčiť modulárnym stavebným systémom s drevenou nosnou konštrukciou, ktorá bola hotová už o päť mesiacov od dokončenia základovej dosky. Firma tvrdí, že takto efektívny modulárny princíp možno aplikovať aj pri stavbe hotelov, zariadení pre seniorov či liečebných objektov.

Riešenia ušetrili tisíce eur
Takmer nulové náklady za kúrenie a teplú vodu dosiahli realizátori projektu aj vďaka trvalo udržateľným riešeniam spoločnosti Schüco. „Pre projekt v Heidelbergu sme využili kombináciu energeticky optimalizovaného plášťa fasády, tepelného čerpadla vzduch-voda a výkonného fotovoltaického systému. K energetickej bilancii stavby tiež prispievajú okenné profily Schüco Alu Inside s izolačným trojsklom a integrovanou ventiláciou, ktoré spĺňajú všetky požiadavky pre pasívne stavby,“ vysvetľuje Peter Škvaril, vedúci organizačnej zložky spoločnosti Schüco na Slovensku.
Výmenu vzduchu v miestnostiach a apartmánoch zabezpečuje ventilácia integrovaná v rámoch okien. Zaujímavosťou je, že funguje aj pri zatvorených oknách. Vzduch prúdi dvomi malými ventilačnými štrbinami umiestnenými medzi okenným krídlom a rámom. Ich ventilačné klapky sú vybavené rôznymi protizávažiami, ktoré v závislosti od tlaku vetra regulujú priechod vzduchu. Tento dômyselný systém tak zaisťuje pokojnú cirkuláciu vzduchu v miestnosti. Okná zároveň poskytujú zvýšený útlm hluku.

Slovenskí študenti si musia počkať
Zatiaľ to vyzerá tak, že „zelené“ internáty budú mať slovenskí študenti len vtedy, ak si ich namaľujú zelenou farbou. Prvou lastovičkou je však prestavba manželských internátov vo Vysokoškolskom meste Ľudovíta Štúra v Bratislave, ktorá bola ukončená v máji 2015. „Po rekonštrukcii došlo k výraznému zníženiu energetickej náročnosti budovy a zvýšeniu tepelnej pohody pre jej obyvateľov. Tepelný odpor budovy bol zvýšený približne na trojnásobok predchádzajúceho stavu. Po novom sú do jednotlivých ubytovacích buniek tiež nainštalované merače spotreby vody, elektriny a pomerové merače tepla,“ povedal zástupca riaditeľa Milan Lörinc. Rekonštrukcia sa môže tiež pochváliť využitím úžitkovej vody z Dunaja na splachovanie záchodov.
Opravovaný bol v roku 2010 aj študentský domov Bernolák v Bratislave, obnova prebehla v internáte Mladá Garda, aktuálne sa pracuje na oprave internátov Mladosť v Mlynskej doline. V dvoch fázach (v rokoch 2012 a 2014) sa rekonštruoval aj Študentský domov Mladosť pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V roku 2014 univerzita v Nitre ukončila nákladnú rekonštrukciu aj ďalšieho internátu, Nová doba. Tento rok prejde rozsiahlou rekonštrukciou Vysokoškolský internát Katolíckej univerzity v Ružomberku, tzv. blok „C“ na Hrabovskej ceste.
Vo svete je bežné, že školy lákajú študentov na ekologický internát alebo celý „environmentálne prívetivý“ kampus. Na takéto projekty s nepatrnými nákladmi na teplo či energie si slovenskí študenti ešte musia počkať.

Barbora Haramiová

foto: Schüco