Reality: Malacky plánujú postaviť 44 nájomných bytov

Malacky sú prirodzeným centrom Dolného Záhoria, ležia v blízkosti hlavného mesta v najbohatšom a najrozvinutejšom kraji republiky. Zároveň sú v tesnej blízkosti hraníc s ČR a Rakúskom. Výhody lokality si už všimli viacerí medzinárodní investori. Ďalšou devízou Malaciek je mladé perspektívne obyvateľstvo. Ako sa mestu darí a čo ho najviac trápi, hovorí primátor mesta Juraj Říha.

Ako absolvent právnickej a národohospodárskej fakulty a poslanec mestského zastupiteľstva od roku 2006 iste máte dobrý prehľad o tom, čo Malacky potrebujú, aj predstavu, ako problémy a nedostatky riešiť. V čom chcete zmeniť prístup k mestu ako primátor?
Mesto nepatrí primátorovi, ale obyvateľom. Preto som hneď po nástupe do funkcie zmenil pracovný čas v prospech obyvateľov. Všetky investičné zámery vopred zverejňujeme na pripomienkovanie verejnosti, čo v minulosti nebolo bežné. Rovnako tak sa snažím viac vnímať názory podnikateľov, ktorých som prizval za jeden stôl, a spoločne otvárame nosné témy s vplyvom na rozvoj nášho územia. V neposlednom rade som urobil transparentnými aj menšie stavebné zákazky, o ktorých v minulosti mnohí nemali ani len potuchu.

Aké sú aktuálne najpálčivejšie problémy Malaciek?
Sú problémy, s ktorými sa od začiatku snažíme popasovať vo vlastnej réžii. Sú to dlhodobo neriešené oblasti verejného osvetlenia, zlý stav a kvalita ciest a chodníkov, a nedostatok finančne dostupného nájomného bývania. Vo všetkých týchto oblastiach sme spustili prvé projekty, ktorých výsledky už obyvatelia začínajú vidieť v praxi. Dlhodobou témou zaťažujúcou mestský rozpočet je aj obnova Pálfiovského kaštieľa, v ktorom aktuálne rekonštruujeme strechu a komíny.

Silnou stránkou mesta je stabilná finančná situácia...
Hospodárenie mesta je dlhodobo finančne vyrovnané, to platí aj o výške úverového zadlženia mesta, ktoré dosahuje v porovnaní s inými mesta nízku úroveň. V súčasnosti je 18,3 %, čo nám umožňuje prijať na krytie významných dlhodobých investícií aj cudzie zdroje. Celková bilancia rozpočtu je pozitívna s celkovým hospodárením zhruba 14,5 milióna eur. Výška je daná úspešnosťou mesta v čerpaní nenávratnej finančnej pomoci z Európskej únie.

V štúdii agentúry EAO empirica Delasasse podporovanej Európskou úniou v r. 2009 bol váš región vyhodnotený ako najvhodnejší pre investície spomedzi 471 lokalít Európy. Pociťujete to aj na reálnom záujme investorov?
Priamo na území mesta sa nachádza priemyselný park Eurovalley, ktorý je aj medzi zahraničnými investormi žiadaný pre výbornú dopravnú dostupnosť, ale aj pomerne nízke vzdialenosti od hlavných miest Rakúska, Maďarska či Českej republiky, a tiež už etablovanú štruktúru dodávateľov významných automobiliek.

Trend zapĺňania je nastavený tak, že mestu budú o tri roky chýbať ďalšie voľné plochy pre priemysel. Preto pravidelne komunikujem s vedením najväčších spoločností s cieľom skvalitniť infraštruktúru, tiež sa zaoberáme možnosťou komplexnej aktualizácie územného plánu mesta s určením nových rozvojových smerov.

Život obyvateľom znepríjemňovala od mája nevyhnutná rekonštrukcia mosta, ktorá trvala dlhšie, ako sa plánovalo. Postup prác sa nepozdával ani vám ako primátorovi...
Samozrejme, mojím želaním je mať predovšetkým staticky bezpečný most, avšak opravený v čo najkratšom možnom čase. Mesto nie je investor, preto by nemalo byť tým, kto má v predstihu informovať verejnosť či partnerov, ktorých projekty sú z hľadiska realizácie odkázané na skončenie rekonštrukcie nadjazdu, napríklad železnice. Ešte 30. júla som dostal na kontrolnom dni zo strany zástupcu dodávateľa informáciu o skončení prác podľa harmonogramu do konca augusta. Následne 21. augusta sme na našu žiadosť dostali písomnú informáciu, že sa objavila nepredvídaná chyba, a zároveň ubezpečenie, že práce sa skončia počas septembra. Ak by sa nezačali šíriť šumy, a ak by som nezavolal riaditeľovi regionálnych ciest, informáciu o predĺžení by sme možno nedostali ani pred 30. septembrom. Som preto veľmi rád, že nielen on osobne, ale aj sám predseda kraja prišli osobne informovať verejnosť na rokovanie mestského zastupiteľstva.

Malackám rovnako ako iným mestám robia problémy neustále vznikajúce skládky odpadu. Vám sa podarilo získať dotáciu na ich odstránenie, ako ich plánujete riešiť do budúcnosti?
Malacky získali 23 tisíc eur z Environmentálneho fondu na likvidáciu 14 presne zdokumentovaných čiernych skládok. Okrem toho, vždy dvakrát do roka čistíme skládky, ktoré sa objavia na území mesta. Často ukazujeme na čistotu rakúskych obcí, ale pritom si často samotní Malačania špinia mesto. Tu pomôže iba osveta, aby si ľudia uvedomili, že životné prostredie sa nekončí bránou môjho domu. Zdôrazňujem tiež fakt, že mesto má svoj vlastný zberný dvor, kam môžu obyvatelia bezplatne voziť svoj odpad. Mesto zároveň kupuje fotopasce do vytipovaných lokalít.

Nedávno ste realizovali rekonštrukciu Malackého kaštieľa. Čo sa bude nachádzať v týchto priestoroch?
Rekonštrukcia stále prebieha. Pri nástupe do funkcie v decembri 2014 som prevzal kaštieľ s prerušenými prácami z dôvodu neprimeraného navýšenia nadprác zo strany zhotoviteľa. Podarilo sa nám po štyroch mesiacoch dosiahnuť dohodu, ktorá umožnila práce obnoviť. Sedliackym rozumom sme pristúpili k oprave strechy a komínov, aby sme pamiatku uchránili zhora. Dnes je už takmer polovica strechy opravená a krásne žiari. Mojou ambíciou je spustiť v tomto roku rekonštrukciu zvyšku strechy a pripraviť obnovu spoločenských priestorov mesta s cieľom presunúť sobášnu sieň. Práce v prevažnej miere financuje mesto z vlastných zdrojov, ale v lete sme napríklad získali od ministerstva kultúry dotáciu 20 tisíc eur. V minulosti ministerstvo podporilo obnovu strechy sumou 50 tisíc eur, čo však pri odhadovanej celkovej cene milión eur tvorí skutočne malú časť potrebných peňazí. Ďakujem však aj za ňu, keďže Malacky sú z titulu Bratislavského kraja vylúčené z čerpania eurofondov na obnovu pamiatok. V minulosti sa podarilo zrekonštruovať štyri miestnosti z cezhraničného projektu Paltour. Bez účasti súkromného kapitálu sa nám celý kaštieľ isto nepodarí zrekonštruovať.

Aké ďalšie projekty sa vám podarilo realizovať vďaka dotáciám?
Úspešné a dobre pripravené projekty priniesli v poslednom období Malackám už takmer 200-tisíc eur. Okrem spomínaných 23-tisíc na likvidáciu čiernych skládok sme získali 40-tisíc € od Úradu vlády na vybudovanie multifunkčného ihriska, 58-tisíc € od ministerstva školstva na rozšírenie kapacít materskej škôlky, 25-tisíc € od Bratislavského samosprávneho kraja na rekonštrukciu Ulice Ferdiša Kostku a 4-tisíc € na rekonštrukciu škôlky na Bernolákovej ulici, 15-tisíc € od Rady vlády na prevenciu kriminality a 20-tisíc € od ministerstva kultúry na rekonštrukciu kaštieľa. Aktuálne sa pripravujeme na spustenie prvých výziev eurofondov, kde chceme byť rovnako úspešní. Prvý rok vo funkcii som venoval mimoriadnu pozornosť riadeniu starých eurofondových projektov za viac ako 2,2 milióna eur, vďaka ktorým sme odovzdali v mestskej časti Juh dve zrevitalizované zóny a zrekonštruovanú materskú školu, či prestavali autobusovú stanicu a prístupovú Nádražnú ulicu. Vďaka eurofondom realitou bude aj elektronizácia samosprávy, čo znamená, že vyše 40 služieb budeme obyvateľom poskytovať aj elektronicky.

V roku 2010 pridelilo mesto 110 jedno- a dvojizbových bytov mladým a začínajúcim rodinám. Je dostatočný tento počet alebo plánujete rozšíriť stav mestských nájomných bytov?
Počet mestských nájomných bytov nepovažujem za dostatočný, preto nielen uvažujeme ako ho zvýšiť, ale už sme začali reálne konať. Na rokovaní mestského zastupiteľstva sme predložili zámer výstavby 44 nájomných bytov. Ďalších 16 bytových jednotiek chceme uvoľniť presťahovaním domova dôchodcov z bytového domu na Mierovom námestí do nového nadstaveného poschodia súčasného zariadenia.

Ako sa v Malackách žije dôchodcom, aký sociálny program im mesto ponúka?
V meste funguje príspevková organizácia Mestské centrum sociálnych služieb. Okrem iného poskytuje sociálny taxík, opatrovateľskú službu priamo v centre aj v domácnostiach, denný stacionár, požičiavanie pomôcok a obedy v jedálni, na ktoré čiastočne prispieva aj mesto. Začiatkom tohto roka som zriadil ako svoj poradný orgán Radu seniorov a osôb so zdravotným postihnutím. Podarilo sa nám päťnásobne navýšiť sumy dotácií určené pre seniorské organizácie.

V septembri v meste preleteli poplašné správy, že sa tu nachádzajú utečenci. Ako ste na ne zareagovali a s akým výsledkom?
Boli to naozaj iba poplašné správy. Obyvatelia spozorovali zvýšený pohyb a činnosť v areáli Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru. Emócie potom spôsobili ničím nepodložené správy, že niekto videl dva plné autobusy migrantov, a podobne. Dokonca sa stal prípad, že utečencov videli v obchode. Áno, išlo o arabskú rodinu, ktorá už dlhé roky žije v Gänserndorfe a k nám chodí nakupovať. Komunikoval som priamo s ministrom vnútra aj s vedením brigády, ktorí ma informovali, že ide o krízové cvičenie. Nikto nepoprel, že cvičenie súvisí s aktuálnou utečeneckou situáciou v Európe, a vždy je lepšie byť pripravený na akúkoľvek alternatívu. Faktom je, že Malacky ležia na hlavnej železničnej i diaľničnej trase z južnej Európy do Nemecka. A teraz čisto hypoteticky: ak by sa na Záhorí objavili migranti, ich bezpečnosť aj bezpečnosť obyvateľov sú povinné zabezpečiť obce. Samosprávy však na to nemajú personálne ani ubytovacie či technické kapacity. Aj preto môžem ministerstvu vnútra iba poďakovať, že sa na prípadnú krízovú situáciu pripravuje. Tá nastať môže, ale aj nemusí.

Ste známy aj ako autor viacerých článkov na internete. Čím sa v nich najviac zaoberáte?
Už dlhé roky som prispieval na stránku občianskeho združenia Ľudia pre Malacky, a pokračujem v tom aj teraz, keď som primátorom. Má to dva dôvody: Za prvé, človek nemá zabúdať, odkiaľ prišiel, a za druhé, aj toto je spôsob, ako informovať obyvateľov. Články väčšinou píšem neskoro večer alebo v noci, keď si sám triedim myšlienky, a ukladám ich „na papier“. Reagujem na aktuálne mestské udalosti, či už sú to utečenci, obnova verejného osvetlenia alebo billboardy. Často aktualizujem svoje statusy aj na Facebooku a vždy sa k nim rozvinie diskusia.

Jedným z vašich predvolebných cieľov bola dôvera k mestskej polícii, mestskému a stavebnému úradu. Nejde isto o takú jednoznačnú záležitosť ako ukázala rekonštrukcia nadjazdu. Ako sa vám v tom darí?
Dá sa to dosiahnuť aj konkrétnymi krokmi. V oblasti stavebného úradu som už napríklad odpojil tento úrad od mestského úradu, a zrušil dvojjedinosť vedúceho miesta stavebného úradu a oddelenia zaoberajúceho sa územným plánom mesta. Tiež personálnym posilnením, aby sme zrýchlili proces vydávania povolení pre stavebníkov. V neposlednom rade je to aj môj striktný postoj voči čiernym stavbám a billboardom, aby stavebníci ignorujúci predpisy pochopili, že bez pokuty a zastavenia výstavby už v Malackách nevyjdú. Takto by som mohol pokračovať vo výpočte krokov aj v samotnom mestskom úrade či mestskej polícii, celkovo si však myslím, že dôležité je aj myslenie pracovníkov, ktorí musia pochopiť, že obyvatelia tu nie sú pre nás, ale my pre nich.

Sabína Zavarská

Foto: Mesto Malacky