Reality: Igor Adamec: „Ruže sú mi súdené“

Igor Adamec (1. apríla 1964) vyštudoval bábkoherectvo na pražskej DAMU, do povedomia verejnosti sa zapísal ako výrazná osobnosť televíznych programov pre deti, neskôr hral v televíznych komediálnych seriáloch, no na divadle sa venuje aj vážnejším dramatickým úlohám. Od roku 2011 stojí na čele Televízie Ružinov (TVR).

Ovplyvnilo vaše detstvo predstavu o ideálnom bývaní a cítite sa lepšie v meste alebo viac v prírode?
Pochádzam z Ružomberka, teraz bývam v Ružinove, navyše v lokalite, ktorá sa volá Ružová dolina, takže tie ruže mi sú nejako súdené. No v Ružomberku som sa iba narodil, keď som mal asi dva roky, otec dostal prácu  v Bratislave, takže som už vyrastal na Pošni. Čiže sa cítim ako rodený Bratislavčan a som jednoznačne mestský človek.  Dokonca mám pocit, že čím väčšie mesto, tým sa v ňom cítim lepšie. Veľmi sa mi napríklad páči Rím a viem si predstaviť, že by som tam býval. Podobne by som vedel žiť v Prahe alebo v New Yorku, samozrejme, ak by som tam mal prácu a rodinu. Ale v Bratislave som veľmi spokojný a reálne ju asi nevymením za žiadne iné mesto. Mám tu zázemie, manželku, deti, a nič mi tu nechýba. A čo sa týka prírody, ako taká mi nevadí, nie som čisto kaviarenský typ, ktorý prírodu pozoruje iba spoza okien kaviarne, často do prírody chodím, cítim sa v nej pomerne isto. S rodinou robíme turistiku, dokonca sme asi pätnásť rokov chalupárčili na kopaniciach pri Starej Turej, ale pracovať a žiť chcem v meste.

Ani nemáte vyhliadky „na staré kolená“ odísť z mesta?
Nie. Mne by chýbali divadlá, kiná, tenisové kurty, plavárne a sauny. A možno by mi trošku chýbali aj kaviarne, kam chodím čítavať noviny. Ja som trošku konzervatívny typ a stále čítam papierové noviny. Z mesta odísť rozhodne nechcem, no mať nejaký víkendový domček hlboko v lesoch to by sa mi asi páčilo. Pravda s istotou, že sa môžem kedykoľvek vrátiť do civilizácie.

Spomenuli ste, že ste skôr konzervatívny typ, odrazilo sa to na zariadení vášho bytu?
Áno. Mám rád starobylé zariadenie, v čom trochu nie sme kompaktní s manželkou, ktorá je v tomto modernejšia. Ja som zariaďoval pracovňu a jedáleň, kde je skôr retro nábytok, a manželka si zase zariaďovala svoje.

Odráža sa to aj vo výbere obľúbených farieb a odtieňov?
Veľmi sa mi páči čierny nábytok a čierno-biele izby, teda biele steny a tmavý nábytok. Manželka naopak má rada živé svetlé farby, ale vždy sme sa dokázali dohodnúť.

Máte v byte zaujímavé zariadenie alebo doplnok, ktorý upúta každú návštevu?
Ešte keď sme nemali vlastný byt, tak sme rok a pol bývali v prenajatom byte. Bol to krásny tehlový veľký trojizbový byt, ale tretia izba sa nepoužívala, lebo tam mal domáci pán zložený svoj nábytok, a tiež starý rozbitý secesný sekretár. Často som sa díval na ten sekretár s tým, že raz ho dám opraviť. Keď sme sa sťahovali do vlastného, tak som sa dohodol s majiteľom, že za nejaký symbolický peniaz mi tú už rozpadnutú skriňu predal. S manželkou sme si kúpili manuál o práci s drevom a pekne sme si to staré hebedo postupne vyčistili, vytmelili, nafarbili, a odvtedy je to krásny kus nábytku.

Aké máte skúsenosti s realitnými kanceláriami a maklérmi?
Väčšinou dobré. Asi trikrát sme menili byt, chalupu sme predávali cez realitnú kanceláriu, a nikdy nebol žiadny problém. Hoci v každom povolaní sa nájde niekto, kto nefunguje, ako sa od neho očakáva. Raz sme predávali byt  po otcovi, aj sme zvažovali, či ho predať, no jeden maklér nás stále naháňal a naháňal, až sme sa nakoniec dohodli, že pozve záujemcov na prehliadku. V dohodnutú hodinu sa klienti už prechádzali pred domom, no pána realitného makléra nikde. Bol to taký horúci júlový deň, tak som ich po chvíli zavolal, nech prídu do tieňa. Ešte asi hodinu sme poctivo čakali, no potom sme si povedali: A potrebujeme vôbec makléra a dohodli sme sa na predaji bez neho. Keď som mu potom volal, povedal, že zabudol. Ale inak všetky ďalšie skúsenosti sú pozitívne.

Bývate v Ružinove, ktorý sa považuje za jednu z najkrajších a najžiadanejších bratislavských štvrtí. Ak by ste mali možnosť ovplyvniť rozhodovanie vo vedení štvrte alebo celého mesta, čo by ste chceli zmeniť z hľadiska bývania a novej výstavby?
V prvom rade si myslím, že v Ružinove by sa už veľmi stavať nemalo. Patrilo by sa tu urobiť stavebné uzávery, lebo Ružinov je krásny práve tým, že tu ešte stále sú veľké parkové plochy. Samozrejme, nájdu sa aj miesta, kde by sa prípadne ešte stavať mohlo, ale to sú len okrajové lokality, no sídliská ako Štrkovec, Pošeň, Trávniky by sa už nemali ďalej zahusťovať. Viem, že je to ťažké, lebo ten developerský pôžitok zo stavania v Ružinove je veľký, je to určite veľmi dobrý biznis, takže vždy budú tlaky. No je tu aj zodpovednosť predstaviteľov mesta, čo a kde dovolia stavať bez toho, že by sa ničili tieto krásne parky, napríklad pozdĺž Ružinovskej ulice.

A z hľadiska celej Bratislavy?
Určite treba dorobiť širšie centrum okolo autobusovej stanice, na Pribinovej a Prístavnej ulici, kde sú obrovské plochy a možnosti, a mám pocit, že ani výškovo by tam nemuseli byť limitované. Musím sa priznať, že sa mi veľmi páčia vysoké budovy a určite každé väčšie mesto má mať svoj downtown. Samozrejme, vysoká budova uprostred Ružinova je hlúposť, ale aj Bratislava má mať svoj downtown, oddelený od historického centra, kam patria pekné vysoké budovy.

Sú projekty, ktoré sa vám vyslovene nepáčia?
Určite. Osobne nepovažujem za veľmi vydarený projekt Octopus, ktorý vidím dennodenne, lebo vedľa bývam. Pre mňa je škaredý, počul som aj názory tých, čo tam bývajú, že nie je ani  veľmi kvalitne urobený, ale to nemôžem verifikovať.

Precestovali ste veľký kus sveta. Už ste sa zmienili, kde by ste si vedeli predstaviť svoje bývanie, máte aj skúsenosti, kde by ste si nevedeli zvyknúť?
Samozrejme, z hľadiska bývania je to celkom iné ako z hľadiska turistického zážitku. Jeden z mojich najväčších cestovateľských zážitkov bol pre mňa napríklad Tibet alebo Nepál, ale bývať by som tam nechcel. Ani v Indii, hoci na dovolenku by som tam cestoval hoci aj zajtra. Niekoľko divadelných zájazdov mám za sebou aj v Mexiku, bolo tam nádherne, ale bývať by som tam nevedel. Ja si myslím, že Bratislava je fajn a som rád, že bývam, kde bývam.

Máte možnosť ako riaditeľ miestnej televízie Ružinov ovplyvňovať záležitosti súvisiace s realitným trhom?
Asi veľmi nie. My prinášame spravodajstvo, diskusie trebárs aj o urbanizme, ale nie som si istý, či to až natoľko ovplyvňuje výsledok. Myslím si, že lokálna alebo komunálna televízia nie je priamo mienkotvorná, jej poslanie je skôr v informovaní o tom, čo sa deje okolo nás.

Vrátili ste sa v tejto funkcii aj k herectvu a programom pre deti?
S Martinom Vanekom sme už kedysi tvrdili, že každý človek a najmä umelec by mal aspoň desať percent svojej práce venovať deťom. A to sme, myslím si, s Martinom splnili viac ako dostatočne, pretože sme pre deti pracovali cez desať rokov. K divadlu ako takému sa vraciam stále. Pravidelne hrávam na Malej scéne vážny klasický repertoár ako Othella, Dostojevského, teraz chystáme Richarda III. Tam sa ľudia nechodia ani tak smiať, ale preto, že majú radi túto klasickú divadelnú literatúru.

A v televízii?
Hraniu v televízii sa teraz veľmi nevenujem, lebo sa to dosť dobre časovo nedá. Ale v našej TVR mám svoju talk-show, do ktorej si pozývam kamarátov a zaujímavých hostí, ktorí majú čo povedať, a sú aj milí, príjemní a zábavní. Ešte k divadlu by som doplnil, že máme zájazdovú skupinu s dievčatami Karin Hajdu, Mirkou Partlovou a s komédiami jazdíme po celom Slovensku. Mimochodom, práve dnes máme „oprašovaciu“ skúšku úspešného mafiánskeho predstavenia, s ktorým by sme ešte mali trochu pocestovať.

Ide skôr o návrat do minulosti alebo túto tému oživujete stále niečím novým?
Nie, iba oprašujeme asi najslávnejšie z mafiánskych predstavení, lebo sa zdá, že ešte stále pár ľudí by to rado videlo. Nemáme s tým žiadne iné ambície, iba to ešte párkrát zahrať.

Aké sú vaše predsavzatia a očakávania na začiatku nového roka?
Žiadne predsavzatia si nedávam, lebo život s človekom vždy zatočí celkom ináč, ako si to v januári naplánuje. Už dvadsať rokov nefajčím, ani som nikdy veľmi nepil alkohol, takže takéto predsavzatia si nedávam. Dosť dlho pravidelne športujem, možno by som mohol menej jesť a trochu schudnúť, ale to je asi zbytočné predsavzatie, lebo ho aj tak nesplním. V práci by som bol rád, ak by sa Ružinovskej televízii naďalej darilo, keby mala viac divákov možno aj mimo Ružinova. Čo sa týka divadla, tam mám dva plány: jednak spomenutého Richarda III. a ešte jednu veľmi peknú komédiu „Budúci rok o tomto čase“, čo bol slávny film s Alanom Aldom v 70. rokoch. A potom je tu ešte jeden plán, ktorý až toľko nezávisí na mne. Rozhodol som sa prijať ponuku politickej strany Sieť a kandidovať v parlamentných voľbách. Dostal som číslo 44, tak je to len na ľuďoch, či ma „prekrúžkujú“.

Na poličke máte svoje knihy, chystá sa ďalšia?
Ďakujem za pripomenutie, lebo to už sú trochu zaprášené knihy. S Martinom Vanekom sme ich vydali asi šesť, z toho myslím štyri detské. Priznám sa, že rád by som vydal aj vlastnú knihu poviedok, lebo to je žáner, ktorý veľmi rád čítam, ale zatiaľ som sa k tomu ešte nedostal. Na to by som potreboval aspoň pol roka voľna, hádam ten čas ešte príde...

Jiří Výborný

foto: archív I. Adamca