Ako sa žije v Bruseli

Keby neexistovala Európska únia, mnohí z nás by nevedeli ani to, kde sa nachádza mesto Brusel. Hlavné mesto Belgicka nikdy totiž nepatrilo medzi významné cestovateľské destinácie. Sídlo európskej administratívy ale život v pokojnom meste výrazne zmenilo. Ako sa dnes žije v Bruseli? Ako sa vyrovnáva s úlohou hlavného mesta Európskej únie?

Keď sa povie Brusel, mnohým sa vynorí niekoľko vecí nerozlučne spojených s týmto mestom. Sú to hranolčeky, belgické pivo, čokoláda, Atómium ale aj Európska únia. Tento výber nie je vôbec náhodný. Život v hlavnom meste sa predsa netočí iba okolo politiky. Na bežný život vplývajú aj iné veci. Jednak je to rozdelenie Belgicka na Flámsku a Valónsku časť, ale citeľný je tu aj vplyv susedného Francúzska (dobrá kuchyňa) a Holandska (maliarske umenie, architektúra). Napriek všetkému život v Bruseli ponúka viacero zaujímavých možností, ako si z fádneho života v administratívnom meste urobiť pokojný život.

Nepraktické domy
Každý Slovák, ktorý zavíta do Bruselu zostane zaskočený bývaním. Na Slovensku sa neraz sťažujeme na malé byty, ktoré nazývame „králikárne“. Byty na Slovensku sú však v porovnaní s bytmi v Bruseli neuveriteľne praktické a priestranné. Bytové zástavba v Bruseli je atypická, pretože domy sú veľmi úzke. Výťah v dome si tak musíte odmyslieť. Nie je ho totiž kde nainštalovať. Schodisko v bytovom dome je široké akurát pre jedného človeka. Z toho pramení niekoľko praktických problémov súvisiacich s bývaním. Ako vynesiete pohovku na tretie poschodie? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Cez okno. Sused, ktorý by vám mohol pomôcť vyniesť pohovku na poschodie tak nestačí. Sťahovanie cez okno je totiž jediná alternatíva, ako dostať veľké kusy nábytku do úzkeho bytu. Máte tak aspoň dokonalý prehľad o tom, aký sused sa nasťahoval, alebo čo nového si kúpil do bytu. Rovnako je to nielen pri pohovkách, ale aj pri chladničkách, nábytku, alebo akejkoľvek väčšej rekonštrukcii bytu.

Napriek tomu, že tradične úzke domy v Bruseli neraz komplikujú praktický život, je bývanie celkom príjemné. Pri zariaďovaní je ale potrebné myslieť na netradičné dispozície bytu, pretože často ide o mezonetový byt. Na hornom poschodí bytu sa najčastejšie umiestňuje spálňa a sociálne zariadenia. Spoločenský život sa odohráva v spodnej časti bytu.

Život s úniou
Nemusíte byť fanúšik Európskej únie, ale život v Bruseli sa riadi podľa nej. Vďaka sídlu väčšiny európskych inštitúcií sa Brusel musel vyrovnať s prílevom stoviek euroúradníkov ako aj turistov. Sídlo EÚ sa stalo nielen povinnou exkurziou školských výletov, ale aj tradičný turistický bod pre každého návštevníka. Príchod mnohých úradníkov do Bruselu pozdvihol ceny za prenájom bytu. V blízkosti úradov ich cena je výrazne vyššia.

Európskej únii sa nevyhnete, či chcete alebo nie. V čase konania summitu EÚ je okolie úradov hermeticky uzatvorené. Uzatvorené sú ulice, ako aj stanice metra. Brusel_03Pri ceste do práce tak musíte počítať s častými dopravnými obmedzeniami a zápchami. Po čase si ale na obmedzenia zvyknete, a dnes „domáci“ obyvatelia už nevzrušene rozprávajú o živote v hlavnom meste Európskej únie.

Lahodný voľný čas
Každý, kto navštívi Brusel rýchlo zistí, že je to mesto vyberaných chutí. Svoje miesto si nájdu milovníci piva ako aj sladkostí. Nie nadarmo sa hovorí, že kto neochutnal pravú belgickú čokoládu, nepozná Belgicko. Medzi najvychýrenejšie značky belgického sladkého pokušenia patrí aj na Slovensku známy Léonidas, Jasques, Neuhaus, alebo Côte ďOr. História výroby belgickej čokolády siaha až do polovice devätnásteho storočia, kedy Jean Neuhaus dostal nápad, že bude predávať v lekárni čokoládu. Dovtedy horkú a korenistú chuť kakaa premenil na výrobu sladkej čokolády pod názvom pralinka. Ako sa ukázalo, nebol to zlý nápad. Ľudia totiž verili, že čokoláda im pomôže od bolesti hlavy a depresií. Tradičná výroba čokolády bola tak na svete.

Viacero odborníkov tvrdí, že jedinečnú chuť belgickej čokolády dodávajú zrnká kakaa pochádzajúce z Konga. To bolo svojho času belgickou kolóniou. Nech sa vyberiete kedykoľvek do Bruselu, na malé čokoládovne s prvotriednou čokoládou narazíte na každom kroku. V Bruseli rovnako môžete nájsť niekoľko rodinných firiem, ktoré dedia tajné čokoládové receptúry. Majte ale na pamäti, že návšteva vychýrenej bruselskej čokoládovne nie je lacná záležitosť. Za originálnu chuť a vyskúšanie jednej z najlepších čokolád na svete to ale určite stojí.

Pivo a Friteries
Zatiaľ čo dámy ocenia čokoládové pralinky, páni v Bruseli musia vyskúšať vychýrené belgické pivo. V samotnom Bruseli môžete na každom rohu natrafiť na Brasseriu, kde máte možnosť ochutnať viacero vychytených značiek. Traduje sa, že ich je viac ako 450 druhov. Na výber máte klasické biele, žlté, horké pivo, alebo netradičné hnedé, kvasnicové, sladké, ovocné, ľahké alebo silné pivo. Vznik tradície varenia piva súvisel so zdravím podobne ako v prípade čokolády. Podľa legendy jeden benediktínsky mních pochádzajúci z opátstva v Bruggách presviedčal ľudí, že je zdravšie piť pivo ako piť vodu. Benediktínsky mních mal pravdu. Pivo sa totiž vyrábalo z prevarenej vody na rozdiel od pitnej vody, ktorá nebola preváraná a mohla neraz spôsobiť zdravotné ťažkosti. Dodnes sa pivo vyrába v desiatkach väčších alebo menších pivovaroch. Spolu s čokoládou patrí pivo medzi jeden z najvýznamnejších vývozných artiklov.

Brusel je svetový aj z ďalšieho hľadiska. Belgicko je totiž domovom pravých zemiakových „hranolkov“. Podľa dostupných zdrojov sa hranolčeky v Belgicku vysmážali už pred rokom 1680. Brusel_10Podľa legendy, zemiakové pochúťky vynašli rybári pri vysmážaní malých rýb. Jednalo sa najmä o chudobnejšiu časť obyvateľstva Belgicka, ktorá bola závislá od potravy z rieky. Počas zimy však rieka zamrzla, a rybári nahradili ryby zemiakmi nakrájanými tak, aby tvarom pripomínali malé rybičky.

Či je táto legenda pravdivá, nevieme. Dnes sa hranolky predávajú na celom svete a patria medzi najobľúbenejšie jedlá. V Bruseli na ne môžete natrafiť snáď na každom rohu. V obchodoch nazývaných Friteries sa servírujú v tradičných papierových kornútikoch spolu s najrôznejšími omáčkami. Okrem tatárskej alebo kečupu medzi najobľúbenejšie patrí andalúzska omáčka: majonéza s čiernym korením a rajčinovou pastou.

Netradičný Brusel
Brusel ponúka viacero možností strávenia voľného času. Symbolom mesta je známe Atómium, ktoré zobrazuje kryštál železa zväčšený 165-miliárdkrát. Skladá sa z deviatich gúľ predstavujúcich atómy. Jednotlivé gule sú navzájom prepojené tunelmi, ktoré symbolizujú neviditeľné sily medzi atómami. Celá štruktúra je položená na troch dvojitých pilieroch so schodiskami. Atómium je relatívne novou dominantou mesta. Bolo sprístupnené verejnosti v roku 1958 pri príležitosti svetovej výstavy Expo. Celková výška Atómia je viac ako sto metrov. Patrí medzi dominanty Bruselu. Jednotlivé gule majú priemer osemnásť metrov. Dnes pri návšteve Atómia sa môžete pokochať nielen zaujímavým výhľadom na Brusel, ale aj na trvalú expozíciu o histórii Atómia, alebo v jednej z gúľ sa občerstviť v reštaurácii.
Okrem Atómia stojí za pozretie aj hlavné námestie s radnicou a socha známeho cikajúceho chlapca. Dominantou hlavného námestia je bruselská radnica, ktorej história sa začala písať už v roku 1402. Už z diaľky sa týči 96 metrov vysoký veža, na ktorej je umiestnená socha svätého Michaela, patróna Bruselu. Celé námestie je obkolesené z kamenných cechových domov. Aj keď je priečelie každého domu iné, tvoria spolu harmonický architektonický celok. Vďaka svojej unikátnosti bolo námestie zapísané aj na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

V postrannej uličke neďaleko od Hlavného námestia sa týči ďalší zo symbolov Bruselu. Je to malá bronzová soška cikajúceho chlapca do fontány. Vo svete je známa pod názvom Manneken Pis. Cikajúci chlapec je opradený viacerými legendami. Medzi najznámejšie verzie patrí legenda o dvojročnom vojvodovi Godfriedovi II. Brabantskom. Jeho vojská v dvanástom storočí boli vo vojne. Ozbrojenci zatvorili malého vojvodcu do košíka a ten zavesili na strom. Malý vojvodca zo stromu močil na oddiely ozbrojencov, a tí nakoniec aj bitku prehrali.

Druhá legenda je zasadená do štrnásteho storočia. Brusel veľmi dlho vzdoroval nepriateľovi. Útočníci sa preto rozhodli použiť výbušniny na prelomenie mestských hradieb. Prípravy útočníkov sledoval malý chlapec, ktorý sa na horiacu zápalnú šnúru vymočil a zachránil tak Brusel pred skazou. Malá soška je pri mnohých príležitostiach oblečená do najrôznejších kostýmov. Možno si niektorí z vás pamätajú, že cikajúci chlapec bol oblečený aj do slovenského kroja. Šatník cikajúceho chlapca v súčasnosti obsahuje viac ako 700 rôznych kostýmov. Keď sa rozhodnete v Bruseli navštíviť cikajúceho chlapca nebuďte sklamaní: veľkosť bronzovej sošky je iba 61 centimetrov.

Michal Ondruš