Rozhovory s primátormi - Richard Raši, primátor Košíc

Košice sa v posledných rokoch dynamicky neustále rozvíjajú a napredujú v bytovej i komerčnej výstavbe. „Za najdôležitejšie považujeme, aby súčasťou developerských projektov bola zodpovedajúca infraštruktúra s kvalitnými príjazdovými komunikáciami. Mesto nemôže suplovať ich kompetenciu a zodpovednosť,“ tvrdí v rozhovore Richard Raši, primátor mesta Košice.

 

Aká je momentálna situácia, čo sa týka bytovej či komerčnej výstavby vo vašom krajskom meste? Košice sú považované za najdynamickejšie sa rozvíjajúce mesto na Slovensku aj preto, že v našom meste sa v ostatných rokoch nebývalo modernizuje, stavia a rekonštruuje. A nie je to len prebiehajúca modernizácia električkových tratí v meste, realizovaná postupne na ôsmich ucelených častiach stavby. Je to aj rozsiahla bytová výstavba vo viacerých lokalitách a komerčná výstavba niekoľkých biznis centier a multifunkčných objektov v širšom centre mesta.

Osobitne ma teší, že po tom, ako sa nám v roku 2012 podarilo zabezpečiť odstránenie skeletu nedostavanej Kongresovej haly na Námestí osloboditeľov, ktorá hyzdila túto časť mesta od 90-tych rokov, má byť do dvoch rokov prestavaná ďalšia chátrajúca budova na tomto námestí na moderné obchodné a biznis centrum Citadela.

Hneď vedľa sa už stavia Duett Business Residence s dvoma budovami a okolím v podobe parku s vodnými plochami. Vedľa Steel Arény na Štúrovej ulici, oproti Business Center Košice II, začala pred niekoľkými týždňami výstavba ďalšieho moderného Business Centre Košice III. Obe majú byť architektonicky zaujímavo prepojené. A to som spomenul iba dva z mnohých príkladov, dokumentujúce veľký boom v tejto oblasti v Košiciach.

Čím môže byť vaše mesto zaujímavé z pohľadu realít a investovania do nich, či už pre bežných ľudí alebo firmy? Ktoré sú z vášho pohľadu hlavné lákadlá, ktoré by mohli zavážiť? Hovoril som o tom, že Košice sú v súčasnosti najdynamickejšie sa rozvíjajúcim mestom u nás.  Zároveň sú mestom, o ktorom sa na Slovensku najviac píše a hovorí, o čom svedčí početnosť mediálnych výstupov. Boli úspešným Európskym hlavným mestom kultúry 2013 a najlepším Európskym mestom športu 2016. Návštevnosť mesta neustále rastie, počet prenocovaní stúpa. Košice sa podarilo v uplynulých troch rokoch letecky spojiť so svetom lepšie ako Bratislavu.

V mimoriadne rýchlo sa rozvíjajúcom odvetví informačných a komunikačných technológií pracuje v Košiciach už 10-tisíc, väčšinou mladých ľudí, ktorí do Košíc prichádzajú z okolitých miest a obcí, ale vracajú sa domov aj z iných častí Slovenska. Košice sú ale atraktívne aj pre ďalších investorov.

Japonský koncern MinebeaMitsumi postaví závod, v ktorom zamestná vyše tisícku ľudí a navyše sa sústredí v spolupráci s Technickou univerzitou Košice na vlastný výskum a vývoj, čo je výborná správa pre Košice. Ak by som to mal zhrnúť, Košice sa otvorili svetu a svet postupne a v celom rozsahu objavuje potenciál nášho mesta.

Ktoré hlavné body strategického plánu rozvoja vášho mesta sa vám podarilo naplniť v roku 2017 a čo kladiete dôraz v ďalších mesiacoch? V súčasnosti je spracovávaný nový územný plán, určujúci ďalší rozvoj nášho mesta, ktorý má byť dokončený do dvoch rokov. Aktuálny územný plán bol spracovaný v rokoch 1973 – 1974 a už nevyhovuje súčasným požiadavkám po formálnej ani obsahovej stránke.

Všetko sa nedá riešiť zmenami a doplnkami a preto sme sa pred dvoma rokmi pustili do prípravy úplne nového základného dokumentu rozvoja mesta. Z pohľadu súčasných trendov v urbanizme preferujú odborníci v procese jeho prípravy zmiešané štvrte pred funkčne prísne oddelenými plochami, čo má byť prínosné z hľadiska menších nárokov na dopravu, bezpečnosti a oživenia funkčných zón.

Ďalej sa riadime princípmi obmedzenia nekoncepčného rozrastania, zodpovednosti voči budúcim generáciám a ochranou životného prostredia. Zahusťovanie zástavby chápeme ako prínosné v prípadoch využitia neudržiavaných plôch pre služby obyvateľstvu, kultiváciu a oživenie prostredia. Musí však byť limitované a v súlade so záujmom obyvateľov mesta.

Akú máte skúsenosť s investormi a developermi, ktorí realizovali doterajšie projekty? Za najdôležitejšie považujeme, aby súčasťou ich projektov bola zodpovedajúca infraštruktúra s kvalitnými príjazdovými komunikáciami. Mesto nemôže suplovať ich kompetenciu a zodpovednosť. Spoločne s poslancom Národnej rady SR a primátorom Žiliny Igorom Chomom sme pred dvoma rokmi predložili návrh zákona o miestnom poplatku za rozvoj, pretože sme reagovali na požiadavku zástupcov miest a obcí na Slovensku, napríklad aj primátora hlavného mesta Bratislavy a starostov bratislavských mestských častí. Tento poplatok má slúžiť samosprávam, ktorým stavebné aktivity spôsobujú problémy.

Zákon stavebníkom totiž neukladá pri realizácii ich projektov povinnosť vybudovať pre obyvateľov potrebnú infraštruktúru. Poplatok za rozvoj má mestám a obciam pomôcť pri budovaní sociálnej a technickej infraštruktúry, súvisiacej s výstavbou, napr. na výstavbu škôlok, športovísk, dopravnej infraštruktúry či úpravu verejnej zelene. Pokračujeme v zbere informácií zo stavebných úradov a Útvaru hlavného architekta tak, aby sme boli pripravení zareagovať na vývoj a uplatniť poplatok za rozvoj vtedy, keď reálna situácia ukáže, že je to nevyhnutné. Naše mesto tento poplatok uplatňovať nebude, pretože momentálne to nie je z pohľadu nášho mesta potrebné. Pokračovanie rozhovoru si môžete prečítať už o 2 dni. Foto: kancelária primátora mesta Košice