Rozvoj mesta vyžaduje dialóg ľudí zo všetkých sektorov

Zaujímajú vás premyslené projekty rozvoja miest, ich koordinácia, územné plánovanie, ekológia i genderová problematika. Ktorá z týchto oblastí je vám najbližšia? Vyštudovala som krajinnú architektúru, ale veľmi skoro som pochopila, že tento odbor sa na Slovensku rieši na úrovni väčších či menších súkromných záhradiek. Keď som sa v tejto oblasti začala vzdelávať, často som chodila do zahraničia, tak si ma najviac získala krajinná architektúra, ktorá  preniká do urbanizmu. Dnes to chápem ekologicky, takže je to pre mňa hlavne o zelenej infraštruktúre v meste. Zároveň som však riešila aj projekty, ktoré sa zaoberali prepájaním rôznych sektorov, napríklad reSITE alebo Shared Cities:Creative Momentum. Preto mám veľkú afinitu počúvať ľudí z rôznych sektorov, ich motiváciu a hľadať záchytné body, kde sa všetci zhodneme a stavať na nich. Je ich málo, ale treba ich hľadať. Mám technické, ekologické a sociálne pozadie a potrebu ľudí prepájať.

Pracujete v sfére architektúry a urbanizmu a zároveň vo Women Public Space Prague (WPS Prague), čo je nezávislá nestranícka sieť pre ženy rôznych profesií súvisiacich s mestom. Ako sa vám darí zladiť tieto dve role, keď je sektor architektúry výrazne mužskou doménou? Tieto dve sféry spolu úzko súvisia. Podľa nášho mapovania súčasnej situácie, veľa žien v architektúre neostáva. Idú časom na materskú dovolenku, nedostanú sa späť na svoju pôvodnú pozíciu, prechádzajú do inej práce alebo do neziskového sektoru, do vzdelávania, do médií. Už dlhú dobu dizajnuje mestá a rozhoduje o nich, demograficky a štatisticky, pomerne homogénna skupina. Sú to hlavne zdraví úspešní muži vo veku 35 – 50 rokov, často sú bez záväzkov voči rodine alebo majú starostlivosť o rodinu zabezpečenú manželkou, partnerkou, atď. Táto životná situácia silne ovplvyňuje navrhovanie a rozhodovanie

Milota Sidorova foto Miro Pochyba                     

o mestách. Aby sme pochopili urbanizmus, ktorý presahuje sumár technických indikátorov, musíme sa efektívne opýtať na názor aj iných skupín obyvateľstva. Približne 40 % populácie nie je ekonomicky aktívna, preto pri rozvoji mesta treba brať do úvahy aj deti a seniorov, ktorí tiež mestá využívajú. Ženy i v ekonomicky aktívnej fáze svojho života zarábajú menej ako muži a všeobecne menej zastávajú vedúce funkcie. Nevidíme ich pomerne zastúpené v rozhodovaní o mestách. Ženy sú naopak vo veľkom počte zastúpené v neziskových projektoch, robia mnohokrát aj zadarmo, sú pragmatické a nie je ich často počuť. V projekte WPS Prague zverejňujeme rozhovory so ženami z celej Európy a sledujem tým dlhodobo aj pochopenie situácie žien v architektúre, urbanizme a lokálnej politike, rovnako to, čo sa dá zmeniť pre lepšie zapojenie žien do pracovného a politického rozhodovania. Prednášam prečo by mali ženy byť zapojené do rozhodovania o meste, aké sú ich potreby a potreby ďalších skupín, ktoré sú pod radarom väčšiny mužských architektov, urbanistov, developerov a politikov. Vo WPS Prague máme tiež politiku doporučovať ženské expertky do projektov, konferencií, panelov. Je to veľká príležitosť hlavne pre mladé ženy, ktoré začínajú kariéru.

Projekt WhatCity? má za cieľ prebudiť záujem ľudí o rozvoj mesta a občianskej spoločnosti. Ako by ste ho charakterizovali pre tých, ktorí ho ešte nepoznajú? What City? je netradičná konferencia, ktorú pripravujeme s občianskym združením Punkt, ktoré je tiež takmer výlučne ženské. Podporuje výskum a reflexie v oblasti dizajnu, architektúry a mestského rozvoja. Organizuje podujatia ako Dobrý trh. Našim nedávnou akciou bol Street Festival O ulici na ulici. Uzavreli sme na ňom na jeden deň Mickiewiczovu ulicu a pozvali sme tam mnohých odborníkov. Medzi našimi hosťami bol viceprimátor a hlavný architekt Ľubľany, profesor Janez Koželj, riaditeľ Centra excelentnosti parkov v Bostone, Charlie McCabe, množstvo architektov, ale pripravovali sme ho aj s miestnou komunitou, prevádzkami a inštitúciami. Našim cieľom bolo vytvoriť predstavu bezpečnej ulice bez rušnej premávky a podporiť projekt revitalizácie Mickiewiczovej ulice. Navodili sme neformálny spontánny dialóg a bolo to veľmi príjemné podujatie. Osobne sa snažím sa vytvoriť diverzitu aj medzi pozvanými hosťami, preto sú tam zastúpení nielen muži a ženy, ale vedľa primátorov by ste našli aj susedov z ulice, bývalého bezdomovca, „vozíčkárov“ či nevidiacich.

Venujete sa aj životnému prostrediu a klimatickým zmenám v nadácii Green Foundation. Na čom v tomto smere pracujete? Zdá sa mi, že málo ľudí rozmýšľa o budúcnosti vzdialenejšej ako pár mesiacov. Teraz nemám na mysli len ekonomickú budúcnosť Slovenska, hoci ekonomická stabilita je v dobe hromadného zadlžovania obyvateľstva krehká. Pre mňa je to hlavne budúcnosť mestského života a jednou z výziev je jednoznačne meniaca sa klíma. Nie je možné ju zastaviť. Všetci vidíme, ako na to reaguje mesto – keď zaprší, je celé zaseknuté. Búrky posledného mesiaca sú dobrým pilotným príkladom, aby sme si uvedomili, čo pre nás predstavujú klimatické zmeny. Druhým pilierom je pre mňa nástup technológií do bežného života. Vplývajú na nás nielen tým, koľko času strávime na sociálnych sieťach, vplyv technológií je aj o tom, do akej miery sme ako jedinci izolovaní a čo to s nami spraví. Tretím bodom na zamyslenie nad budúcnosťou demokracie a jej pretavením do samosprávy a slobôd v meste. Naši susedia sa javia ako príliš východne orientovaní a demokracia u nich je dosť vratká. Udalosti posledných mesiacov na Slovensku dokazujú, že tiež nás čaká boj o demokraciu. Politické tlaky vplývajú aj na život v mestách a politikou sú ovplyvnené do veľkej miery aj samosprávy. Štvrtou výzvou v budúcnosti je inkluzivita a vľúdnosť miest. Obrátenou stránkou týchto atribútov je akýsi boj o zdroje. Formuje sa tu skupina ľudí, ktorí vlastnia enormne veľký majetok a druhá skupina, ktorá bude žiť veľmi chudobne, či v krehkej ekonomickej situácii. V populácii tristo eurových dôchodkov, sa otvárajú sociálne nožnice. To ak nepodnikneme zásadné opatrenia môže dopadnúť spoločenskou krízou. V nadácii tvorím program, ktorý prepája ľudí, ktorí pracujú s týmito témami, aby sme sa viac pozerali dopredu, kam vlastne smerujeme.

Aké konkrétne opatrenia by sa dali podľa vás v zelenej infraštruktúre Bratislavy zaviesť? Nedávno sa mi veľmi sa mi páčil suchý polder vytvorený Labákom, Laboratóriom architektúry krajiny. Vybudovali zelený suchý polder na území budúceho parku v časti Bratislava Južné mesto. Zachytáva dažďovú vodu zo strechy obchodného domu. To je podľa mňa krásny príklad krajinného urbanizmu a toho, ako sa môže krajinný architekt zapojiť do tvorby mestského rozvoja. Zelená infraštruktúra je veľmi dôležitá. V New Yorku napríklad zrátali, aký finančný prínos pre mesto má strom, keď zadrží vodu, ochladzuje, vytvára kyslík. Za rok prinesie 400 – 500 dolárov. Asfaltové parkovacie miesto im prinesie približne 60 dolárov. To sú témy, ktorých význam teraz v Bratislave rastie. Podľa správy o zdravotnom stave obyvateľstva SR je v Bratislave až 16 % predčasných smrtí spôsobených nízkou kvalitou životného prostredia. To nie je žiadny výmysel zelených, to je fakt.

Ako sa dokážete presadiť v týchto výsostne mužských teritóriách? Myslím, že to začalo tým, že som bola 4 roky koordinátorkou a jednou z troch zakladateliek festivalu reSITE v Prahe. Bola to konferencia príkladov lepšieho urbanizmu, ktorá vzbudila absolútnu pozornosť a doteraz funguje. Tam sme pozývali svetové hviezdy, primátora Bogoty, dopravnú komisárku z New Yorku. S mnohými z týchto ľudí mám doteraz srdečný vzťah. Ja som sa vyprofilovala tak, že nie som „servisná žena“ z organizačného tímu, odborníčka a hostiteľka.

Máte už teda v urbanistických kruhoch dobré meno a pozývajú vás k projektom. Na čo sa teraz najviac zameriavate? V súčasnosti sa špecializujem na moderáciu, pretože mám pocit, že na Slovensku teraz treba podnecovať kritické myslenie o tom, čo to vlastne „dobré mesto“ je. Je potrebné zvoliť správnu dramaturgiu podujatia podľa toho, na koho chceme tému cieliť. Ľudia si viac odnášajú z interakcií, ako z klasických prednášok, preto treba niekedy zmeniť formát a občas aj provokovať. Rada spolupracujem s Barbarou Zavarskou a Illah van Oijen z Punktu, pretože oni takto premýšľajú a sú veľmi otvorené. Práve oni vytvorili formát What City? a tiež systém „slow date“, kde nasadíme diskutujúcich v rozhovoroch jeden na jedného a oni sa následne 20 minút rozprávajú. Takýmto spôsobom učíme Slovákov rozprávať a formulovať otázky. V kombinácii s uzávierkou ulice a pouličným festivalom si uvedomia, že existuje aj niečo iné okrem ich auta. Slováci majú totiž nevyvinutý zmysel pre spoločné priestory, niekedy sa zdá, že jediná funkcia spoločného priestoru, ktorú uznávajú, je parkovanie.

Spolupracujete aj s mestskou samosprávou? Vytvárame aj participatívne projekty a tak pomáhame zefektívňovať prácu samosprávy. V spolupráci so Starým mestom sme odviedli participatívny proces vedúci k Manuálu verejných priestorov. Začali sme na Panenskej ulici, pozývali sme susedov, štruktúrovane sme riešili s nimi ich názory a nakoniec z toho vznikla štúdia ich potrieb, ktoré pri tvorbe manuálu zapracoval architekt Ľudovít Urban. Snažíme sa k tomu pristupovať ľudsky a mať otvorené dvere obyvateľom, pretože život v meste je ich denná realita. Urbanizmus bol totiž dlho chápaný ako technická disciplína a pritom v skutočnosti zasahuje oveľa ďalej. V Prahe je využívanie facilitátorov na takéto zákazky už dnes bežne zaužívané a výsledné manuály v konečnom dôsledku úradníkom samosprávy uľahčujú prácu. Podľa skúseností zo zahraničia je dobré začať malými vecami a nabaľovať na ne postupne väčšie, veľký strategický plán by mohol byť v tomto čase politicky odstrašujúci.

Bio – Milota Sidorová Krajinná architektka, facilitátorka, plánovačka, analytička. Prepája a metodicky hľadá priesečníky spoločných  záujmov  medzi rôznorodými aktérmi tak, aby sa tvorili spravodlivejšie, transparentnejšie a menej konfliktné mestá.

Štúdiá 2004 – 2010 - SPU, Nitra (SK) 2010 - 2014 - Doktorandka (Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva) CUNY, New York (USA) - Fulbrightova štipendistka 2013-2014 (Fakulta architektúry) ČVUT, Praha (CZ) - Erasmus stáž 2011 - 2012 (Fakulta architektúry) Guru Gobind Singh Indraprastra University, Dílí (IN) - Štipendium 2011 (Fakulta ľudského manažmentu) STU, Bratislava (SK) - štúdium vybraných predmetov 2011 (Fakulta architektúry) UKF, Nitra (SK) - štúdium vybraných predmetov 2010 - 2011 (Katedra masmédií a marketingovej komunikácie)   MZLU Brno, (CZ) - Erasmus program 2009 (Fakulta záhradnej a krajinnej architektúry) Odder Hojskole, (DK) Štipendium August 2007 - Január 2008 (filmová produkcia grafický dizajn)

Ocenenia, poroty N.I.C.E. Network for Innovations in Culture and Creativity in Europe, Členka poroty, 2016 GenderSTE, krátkodobá výskumná misia, Viedeň, 2015 Fulbrightovo štipendium, CUNY, New York City, 2013 Nava Pollman Association, Študentská charette v krajinnom dizajne, 1. cena, Rapperswill Švajčiarsko, 2011 Ocenenie rektora Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, najlepší študent, 2010

Zdroj: Reality.sk , Foto 2,3: Milota Sidorová