Rozhovor s architektom a urbanistom Petrom Gerom: Bratislava nepotrebuje zložitý územný plán, ale odborníkov, čo majú radi svoje mesto

Ing. arch. Peter Gero  pôsobil 30 rokov vo funkcii riaditeľa plánovania a výstavby centrálnych štvrtí v Hamburgu a dodnes s mestom spolupracuje. V súčasnosti je zároveň poradcom Inštitútu plánovania a rozvoja Prahy a členom Rady architektov mesta Liberec. Do Bratislavy ho pozývajú investori, ktorí ho žiadajú o hodnotenie urbanistických zámerov projektov a tiež organizátori rôznych konferencií a architektonických súťaží. Pred štyrmi rokmi spolupracoval aj s bratislavským magistrátom, o potrebách nášho hlavného mesta toho vie teda viac, ako mnohí obyvatelia Bratislavy.

Keď porovnávate spoluprácu na urbanistickom rozvoji rôznych miest, aké špecifiká vidíte u nás, na Slovensku? Vo všetkých projektoch, ktoré na Slovensku poznám, vidím spoločného menovateľa, odborníci sa veľmi často nedokážu zaoberať myšlienkami, ktoré neboli kryté platnými konvenciami, ako sú normy, predpisy, zvyklosti či osvedčené názory. Dnes predsa vznikajú mnohé koncepty a projekty, ktoré sú zamerané na obyvateľa a jeho potreby, spôsob života v budúcnosti. Meniace sa podmienky možno zohľadniť len dynamickým flexibilným procesom. Dnešné technické normy napr. v doprave či svetlotechnike, sú niekedy brzdou  tvorby urbanizmu moderného mesta. Normy vytvorili ľudia a tí ich môžu, aj musia, meniť.

Tí, ktorí opakovane narážajú na neohybnosť platných zákonov, sú z toho niekedy časom frustrovaní... Podľa mňa odborník nemá právo byť frustrovaný, musí bojovať za to, čo pokladá za správne. Keď dopravný inžinier povie, že by rád urobil určité potrebné opatrenia, ale norma mu to nedovoľuje, mal by využiť extenzívne priestor, ktorý mu norma dáva alebo nájsť iné riešenie. Je zodpovedný za stopy, čo tu po jeho práci ostanú ďalšej generácii, nikto sa nás nebude pýtať, aká bola norma, keď sa projekt pripravoval. Výsledkom bude posudok: urobili ste zlý projekt. Dali ste cyklistov na nesprávnu stranu a zrážajú sa s autami, urobili ste príliš úzky prechod pre chodcov. Naprojektovali ste 6-pruhovú mestskú triedu bez zelene, nenaprojektovali ste signalizáciu dynamického riadenia dopravy, vytvorili ste stá tisíce parkovacích miest v garážach centra mesta, ktoré budú v budúcnosti nevyužité a pod. Je to ťažké a prácne, ale mestotvorné projekty sa vytvárajú nie na rok, ale na 20 – 30 rokov. Odborník musí mať predstavu, kam sa to môže za pár rokov posunúť, takže nemôže plánovať podľa dnešných noriem, pretože výsledkom potom môže byť niečo, ako električková trať na Štúrovej ulici alebo cesta bez prechodu pri Chatam Sófer. Niekedy bežní občania ani nevedia, prečo je to zlé, len sa im to nepáči a komplikuje im to život. Verejné priestranstvo je taká zvláštna vec – buď máme z neho dobrý pocit, alebo nás urobí zlými a nahnevanými.

Kde v Bratislave vidíte potenciál pre vytvorenie skutočne kvalitného verejného priestoru? Jeden z projektov, ku ktorým mám veľmi pozitívny vzťah je nová Vydrica, bol by som veľmi rád, keby sa podarila. Metropola, akou je Bratislava, by totiž mala mať historické centrum mesta prepojené s prírodným prvkom. Prvým prvkom, ktorý je najbližšie a treba ho zvýrazniť, je Dunaj. Vydrica by mohla byť článkom reťaze, ktorá prepojí centrum a nábrežie. Prepojila by Hviezdoslavovo námestie popod Most SNP s podhradím. Ďalej pokračuje línia k Zuckermandelu a River Parku až po Most Lafranconi, na druhej strane po Euroveu, most Apollo a zimný prístav, nové HafenCity Bratislavy. Nie je to veľká vzdialenosť, len psychologicky sa to zdá ďaleko, pretože dnes je tam veľa rozľahlých nevyužitých miest. Sú to atraktívne priestory, ktoré má veľmi málo európskych miest, treba ich využiť. Na pravom brehu Dunaja, Sad Janka Kráľa, Nové Lido, okolie divadla Aréna. Všetky tieto priestory by mali byť prepojené cez most SNP, Starý most a most Apollo. Z Eurovei na Nové Lido by mal premávať nová Propeler, nazval by som ho Štefánikov. Vznikol by veľmi atraktívny peší okruh v meste. Nie je to ďaleko, keď prejdete dvakrát po obchodnom centre, nachodíte väčšiu vzdialenosť.

Urbanisti považujú pri rozvoji Bratislavy za kľúčové vyriešiť nekoordinované parkovanie. K obmedzeniu parkovacích miest v centre by prispela aj zmena technickej normy, ktorá predpisuje počet parkovacích miest pri novom developmente v Starom meste. Ako by sa to dalo vyriešiť podľa vás? Zmeny podľa platných predpisov nie sú jednoduché, ale keby sme urobili výskumný projekt centrálneho regiónu mesta Bratislavy, dal by som developerom zadanie, podľa ktorého by neplatili dnešné koeficienty. Mohli by si projekt nastaviť podľa ekonomických údajov, ktoré by potrebovali dosiahnuť. Keby zodpovednosť neležala na meste, ale na developerovi, veľmi dobre by si zvážil, či potrebuje na byt jedno, dve alebo len 0,7 parkovacieho miesta. Potom by možno developeri začali rozmýšľať inak a vytvárali by aj priestory pre menej áut. Menšie garáže, menej dopravy, zvýšili by atraktivitu pre chodcov a cyklistov, investovali by viac do využitia verejnej dopravy. Developeri sú rozhľadení a vedia, ako sa tvorí v zahraničí. Opýtajte sa ľudí v HB Reavise, koľko parkovacích miest môžu vybudovať v centre Londýna...

Do administratívnych budov by mohli ľudia chodiť verejnou dopravou alebo na bicykloch, ale kde by parkovali obyvatelia bytov? Verejná doprava a atraktívne priestory pre peších a cyklistov podmieňujú menej aut v meste. Dnes je globálnym trendom v Európe, že súkromné auto má už len každý druhý obyvateľ. Začínajú sa napríklad využívať zdieľané autá. Sú k dispozícii na odstavných parkoviskách a na kartičku si môžete vyzdvihnúť auto, keď ho potrebujete. Tento trend, príde určite aj k nám. Je to pohodlné, nemusíte sa starať o poistku alebo STK. V niektorých mestách je „in“ nevlastniť auto, je to medzi mladými imidžová záležitosť. Inde sú zas mestské taxíky za zvýhodnenú cenu v rámci zóny. Sú na to skrátka overené recepty, ktoré stačí len vyskúšať. Miesto toho sa v Bratislave diskutuje až do detailov o parkovacej politike v centre. Treba nastaviť pravidlá, pragmaticky ich aplikovať, pozorovať, vyhodnocovať a po čase ich prispôsobovať podľa zistených skutočností.

Niektorí urbanisti zdôrazňujú, že pri rozvoji mesta treba mať víziu a podľa nej potom plánovať jednotlivé mestské štvrte či ulice. Iní zas tvrdia, že v prípade Bratislavy treba začať od menších území a detailov a postupne „nabaľovať“ k nim väčšie priestory. Ako to vidíte vy? Treba mať predstavu, ale mala by byť veľmi jednoduchá, zobrazovať zásadné črty, princípy. Podobne, ako keď píše skladateľ libreto veľkého umeleckého diela. Takto sme to robili aj pri tvorbe konceptu urbanizmu  mestského centra v Trenčíne. Vypracovali sme materiál, v ktorom sme uviedli všeobecne platné prvky o meste, princípy pre tvorbu ďalších dielčích projektov. V Bratislave chceme prepojenie s Malými Karpatami, prírodnú os - prepojenie centra s Dunajom, chceme zdravé, študentské a inovatívne mesto. Zdá sa to samozrejmé, ale k tým bodom sa treba vracať, keď robíme konkrétne projekty. V Bratislave sme v pragmatickom prostredí. Potrebujeme odborne zdatných ľudí s plnou zodpovednosťou a schopnosťou riadiť takéto komplexne procesy. Mať priebežne stály pohľad na mesto ako  celok a približovať sa k cieľu malými zmysluplnými krokmi. Takto sa s koncepciou skôr stotožní aj verejnosť, keď bude vidieť názorné a konkrétne príklady v praxi. Bratislava podrobný silne formalisticky územný plán nepotrebuje. Pekne mesto sa netvorí nezmyselnými koeficientami. Projekty treba riešiť individuálne, podľa konkrétnych požiadaviek a podmienok lokality.

Myslíte, že Bratislave pomôže súčasná vlna Smart riešení? Smart riešenia sú väčšinou veľmi jednoduché. Technológie môžu byť, ale smart pre mňa začína úplne inde – nezabetónovať chodníky, ale vybudovať priepustný podklad, aby mohla voda presakovať. Miesto betónových ostrovčekov vysadiť stromy. Dnes sa často len nálepkuje Smart City. Ekologické a technologicé smart riešenia poznáme, je ich potrebné len aplikovať v reálnych riešeniach a nie len na rautových konferenciách.

Kto by mal tento rozvoj naštartovať? Ako sa to napríklad robí v Nemecku? Aj tam je to často ťažké, žiadne mesto nikdy nie je dokončené, vždy ho treba rozvíjať. Ale tam sú dve veci, ktoré zatiaľ v Bratislave nie je cítiť – v Hamburgu je silný patriotizmus. Tí, čo na rozvoji mesta pracujú, poznajú Hamburg a majú ho radi. Z toho vychádzajú, čiže robia všetko, čo pokladajú pre mesto za najlepšie. Osobne nasadenie prináša pridanú hodnotu. Z toho potom plynú aj benefity – keď urobíte mesto, ktoré funguje, potom rozkvitá aj jeho celospoločenská hodnota. Samozrejme aj ekonomické výsledky pre developerov. Bratislava potrebuje koordinátora, ktorý vie otvorene komunikovať s ľuďmi a servisný prístup verejnej správy k obyvateľom. Tiež by mali začať spolupracovať jednotlivé mestské časti, dať bokom egoistické myšlienky a myslieť na mesto ako celok. Vytvoriť v Bratislave základ zdravého patriotizmu. Začnime dnes, alebo najneskôr po týchto prázdninách :-)

 

Zdroj: Reality.sk Foto: Peter Gero