Drevostavby na Slovensku už môžu mať 5 podlaží

V tomto roku sa už môžu na Slovensku stavať poschodové drevostavby, zmena legislatívy to povoľuje od júla 2017. V zahraničí tento konštrukčný systém využívajú desaťročia vďaka mnohým výhodám, teraz ich majú možnosť využiť aj naši developeri.

Donedávna slovenské normy povoľovali maximálne dvoj- až trojpodlažné drevostavby. V júli 2017 sa však podmienky po 40 rokoch zmenili. Revízia normy STN 92 0201-2 Požiarna bezpečnosť stavieb zaviedla možnosť stavať 5-podlažné drevostavby. Projekt však musí spĺňať niekoľko podmienok týkajúcich sa najmä konštrukčného riešenia. Všetky požiarne deliace a nosné konštrukcie viacpodlažných drevostavieb musia mať nehorľavé ochranné opláštenie, napr. sadrokartón a dutiny celkom vyplnené nehorľavou izoláciou z minerálnej vlny, ktorá sa musí použiť aj v zatepľovacom systéme na fasáde.

Požiarna bezpečnosť drevostavieb

Podľa odborníkov požiarna bezpečnosť dobre navrhnutej a zrealizovanej drevostavby nie je o nič horšia ako dobre navrhnutá a zrealizovaná murovaná stavba. „Drevostavby určite nie sú len klasické zruby, systém OKAL, či dokonca unimobunky. Moderná drevostavba má diametrálne odlišné parametre a požiadavky na jej požiarnu bezpečnosť sú priamo závislé od jej výšky a využitia,“ vysvetľuje autor zmeny STN doc. Ing. Vladimír Mózer, PhD., z Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity.

Foto 1- Zdroj: www.huber-sohn.de

Ako ďalej dodáva, pri viacpodlažných drevostavbách bola prijatá nová koncepcia ich požiarnej bezpečnosti, čím sa s počtom podlaží dostávame na úroveň krajín EÚ. Základnou požiadavkou pri viacpodlažných drevostavbách je, že počas požadovanej doby požiarnej odolnosti sa nesmie žiadna časť konštrukcie drevostavby zapáliť a „odhorievať“. To znamená, že počas tejto doby musí správať drevostavba úplne rovnako ako stavba s murovanou, betónovou či oceľovou konštrukciou. Požadovaná doba požiarnej odolnosti v závislosti na výške a využití stavby nastavená vždy tak, aby boli v bezpečí unikajúce osoby a rovnako aj zasahujúce hasičské jednotky. „Tieto zmeny sme však u nás uviedli len nedávno, preto ešte asi nejakú dobu potrvá, kým sa projekčné a stavebné spoločnosti, odborná ale aj široká verejnosť adaptujú na trend viacpodlažných požiarne bezpečných drevostavieb,“ dodáva Vladimír Mózer.

Nielen odolné, ale aj flexibilné

Projekty z dreva poskytujú mnoho výhod – skracujú dobu výstavby, oproti štandardným stavbám produkujú menej odpadu a jednoduchšie dosahujú vzduchotesnosť a s ňou spojený vysoký energeticky úsporný štandard. Systém konštrukcie je oveľa flexibilnejší, ako pri murovaných stavbách, zmeny v projekte, posúvanie priečok alebo prekladanie rozvodov je možné uskutočniť priamo na stavbe za pár hodín. Efektívne je tiež uloženie rozvodov v stenách, ktoré netreba dodatočne rezať a „zasekávať“. „Konštrukcia drevostavby spĺňa technické parametre muriva aj pri hrúbke konštrukcie takmer o 50 % nižšej, čím ušetrí v pôdoryse cennú plochu,“ dodáva Peter Robl z platformy Budovy pre budúcnosť. Podľa neho vďaka svojej pružnosti sú drevostavby vhodné aj do seizmických oblastí, akými sú u nás napríklad Komárno a Žilina. Na Slovensku pretrváva nedôvera k montovaným drevostavbám, vo svete však každým rokom drevostavby pribúdajú, dokonca aj výškové budovy.

Výškové drevostavby vo svete

Trend drevených konštrukcií silnie v USA, Kanade, Japonsku, Austrálii i v škandinávskych krajinách. Príkladmi za všetky sú štrnásťposchodová výšková budova v Nórsku, študentské internáty v kanadskom Vancouveri, dvanásťposchodová budova v Puntlande (Oregon), tridsaťpäťposchodová budova v Paríži, navrhovaná štyridsaťposchodová (133 m) budova v Štokholme či dokonca navrhovaná osemdesiatposchodová 300 m vysoká budova v Londýne. Ich spoľahlivosť zaručujú moderné technológie. Medzi najznámejšie patria prvky ako CLT (Cross Laminated Timber), BSH (lepené lamelové drevo) alebo opracovanie dreva pomocou CNC strojov. Podľa stavebného zámeru je možné voliť vhodnú technológiu. Pre bytové domy alebo hotely sa hodí CLT konštrukcia, pre flexibilné pôdorysy administratívnych budov sa zas uplatní ťažký skeletový systém, kde dimenzie prvkov umožňujú priznať veľkú časť nosnej konštrukcie.

Nezanedbateľný ekologický pohľad

Jednou zo základných výhod drevených stavieb je, samozrejme zdravé a inšpiratívne vnútorné prostredie. Dá sa v ňom výborne pracovať s akustikou, drevené steny optimálne prepúšťajú vlhkosť a vytvárajú priaznivé ovzdušie. Veľkým prínosom je tiež obmedzenie okolia stavby ťažkou dopravou, hlukom a prachom. Domy z dreva sú vyrobené z udržateľného a obnoviteľného materiálu. Sú šetrné k životnému prostrediu, pretože mu pomáhajú absorbovať a skladovať CO2. Drevo svojim charakterom pôsobí až terapeutickým efektom a vytvára priaznivé pracovné i obytné prostredie.

Pozrite si najvyššie drevostavby sveta:

Poschodove drevostavby vo svete Foto 2 – Zdroj: www.kadenundlager.de