Bude Bratislava SMART?

Skôr, ako sa Bratislava stane SMART, mala by mať najprv funkčnú infraštruktúru

Zdroj: HB Reavis Slovakia

V súčasnosti sa ľudia stále viac sťahujú do miest, priťahuje ich tam práca, dostupné bývanie i služby. Podľa prognózy OECD bude v roku 2050 v urbánnych oblastiach žiť takmer 70 % populácie. S prílevom nových obyvateľov a stavieb však kapacita miest a ich momentálna infraštruktúra prestáva byť dostačujúca. Mestské cesty, križovatky ani parkoviská neboli dimenzované na počty vozidiel, ktoré dnes musia zvládnuť. S touto situáciou sa dnes potýka väčšina európskych miest, Bratislava má však tú nevýhodu, že v nej urbánny rozvoj nebol podchytený legislatívne ani koncepčne už pred stavebným boomom. Nielen odborníci, ale i verejnosť poukazuje na to, že pripravenosť hlavného mesta na klimatické zmeny je nedostačujúca. Silné nárazové vetry, búrky, či extrémnejšie teplá spôsobujú vyradenie systémov a narúšajú chod mestských častí, či celého mesta. Mnohí odborníci zdôrazňujú, že viac ako hi-tech Smart riešenia potrebuje Bratislava momentálne riešenie požiadaviek každodenného života. Čo je najvyšší čas urobiť hneď a čo potom?

Rozvoj mesta treba plánovať a manažovať

Bratislava nemá plán svojho rozvoja a rieši hlavne akútne problémy. V súčasnosti síce vzniká mnoho zaujímavých projektov multifunkčných centier z dielne najväčších slovenských developerov, ktoré suplujú úlohu Magistrátu, ale plán komplexného rozvoja nedokážu nahradiť. „Je najvyšší čas, aby sa zmenila stratégia a forma riadenia mesta. Bratislava potrebuje manažment, ktorý by sprostredkoval všetky záujmy a požiadavky obyvateľov,“ hovorí Ing. arch. Peter Gero, urbanista, ktorý dlhé roky pôsobil vo funkcii riaditeľa plánovania a výstavby centrálnych štvrtí v Hamburgu. Podľa neho vytvára kvalitu mesta práve koordinácia aktivít a kvalita verejných priestranstiev je pri jeho rozvoji alfou a omegou. Podľa architekta Mateja Gréberta z ateliéru Compass by v tomto čase Bratislava mala hľadať odpoveď na otázku, akým mestom chce byť. „Odpoveď musíme skúmať z viacerých pohľadov. Aké príležitosti ponúkať, akými pridanými hodnotami prilákať investorov, ako využiť svoj potenciál naplno? Táto vízia by mala byť dlhodobá, bez toho, aby ju zakaždým nové vedenie mesta prepísalo,“ vysvetľuje Ing. arch. Grébert. Niektorí urbanisti však tvrdia, že sa treba „odpichnúť“ od územného plánovania, ktoré umožní mať pod kontrolou všetky informácie o území a nastaví pravidlá výstavby.

Zdroj: Compass

Územný plán na papieri

Územný plán Bratislavy v súčasnosti nie je aktualizovaný, realitu odrážajú len územné plány mestských zón, ktoré si vyžadovali aktualizáciu kvôli väčším projektom. Zmeny v územnom pláne sa rodia dlho aj preto, že nie sú vyjasnené kompetencie pri ich obstarávaní a celý plán je len v papierovej podobe. „To, že Bratislava nemá územný digitálny plán vo vektorovej podobe, svedčí o stave, v akom sa územné plánovanie nachádza,“ povedal Ing. arch. Matúš Vallo na Trend konferencii v paneli Meniace sa tváre miest.

Digitálne dáta pre všetkých

S absenciou digitalizácie súvisia aj procesy vybavovania stavebných povolení. „Všetky žiadosti o záväzné stanovisko aj s prílohami je dnes potrebné vytlačiť a príslušný pracovník magistrátu ich musí v papierovej forme študovať. Keby sa už dnes začali tieto dáta zbierať a ukladať do elektronickej podoby, ako je to napríklad v Prahe, bolo by posudzovanie oveľa rýchlejšie a jednoduchšie,“ vysvetľuje Ing. Juraj Suchánek, riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja IUR. Do digitálneho modelu sa dajú zmeny doplniť rýchlo, uľahčilo by to prácu nielen investorom, ale aj zamestnancom Stavebného úradu. Ing. arch. Milota Sidorová riaditeľka WPS Prague sa venuje urbanizmu a mnohým podporným projektom v Európe už niekoľko rokov. Podľa jej skúseností z Prahy je potrebné čím skôr územný plán a všetky relevantné dáta o podobe mesta digitalizovať, lebo to je jeden z kľúčov k systematizácii. Zbieranie dát tam prebiehalo 15 rokov a dnes má Praha funkčný geografický informačný systém Geoportal. „Bola som pri začiatku procesu formovania pražského Inštitútu plánovania a rozvoja v roku 2013. Dnes úspešne spolupracuje s mestom. To je dôkaz, že je to možné zvládnuť aj za jedno volebné obdobie,“ dodáva. Ing. arch. Matúš Vallo sústredil 76 odborníkov a vo vypracovanej ucelenej vízii Plán Bratislava navrhujú pre túto úlohu podobu Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý by vedel byť partnerom rôznych projektov na vysokej úrovni a zhromažďovať a aktualizovať komplexné dáta o hlavnom meste.

Každá ulica má mať svoj dress code

Súčasťou územného plánu by mal byť aj súbor pravidiel, aký vzhľad má mať verejný priestor v jednotlivých mestských štvrtiach. Takýto Manuál verejných priestorov Bratislava zatiaľ nemá. „Manuál by mal uvádzať, aké typy stavebných prvkov sa môžu na verejnom priestranstve použiť, aby prirodzene nadväzovali na susedné územia,“ vysvetľuje Matúš Vallo. Podľa starostu Starého mesta Radoslava Števčíka ich mestská časť manuál verejných priestranstiev pripravuje, tento dokument má v pláne aj súčasný Magistrát. Blížiace sa komunálne voľby však tieto aktivity pravdepodobne dočasne zastavia.

Dozrela už Bratislava na Smart City?

V súčasnosti sa stalo veľmi populárnym zavádzanie rôznych „smart“ riešení v európskych mestách. Aj v Bratislave môžeme naraziť na nespočetné množstvo privátnych i verejných smart iniciatív, výskumných grantov, programov Európskej únie. Urbanisti však upozorňujú, že čiastkové technologické novinky, akými sú napríklad lavičky, na ktorých sa dá dobiť telefón či pripojiť sa na internet, či prenajímanie elektromobilov, z Bratislavy rozumnejšie mesto neurobia. „Pojem smart sa dnes už stáva sprofanovaným. Mnoho smart technológií, ktoré sa dnes v Bratislave zavádzajú, sú vlastne len komerčnými produktami rôznych IT spoločností a k rozvoju, ktorý hlavné mesto potrebuje, veľmi neprispejú. Najmä vtedy, keď neexistuje žiaden plán, ako tieto čiastkové produkty využiť v zmysluplný celok,“ hovorí Milota Sidorová. Ako ďalej dodáva, budovanie Smart City by malo byť zavádzanie efektívnych riešení, ktoré uľahčujú obyvateľom život v meste a združovanie služieb, ktoré mesto ponúka. „Bratislava by mala mať funkčnú infraštruktúru, tým by bola ‚SMART‘,“ hovorí Peter Gero. Aj podľa Matúša Valla Bratislava potrebuje komplexný balík opatrení, ktoré sú často nudné, zdĺhavé, nepopulárne a na pohľad nepodstatné, ale je najvyšší čas, aby ich niekto, kto má na to odvahu, presadzoval. Odborníci i laici sa zhodujú na tom, že najvypuklejším problémom metropoly je doprava.

Kolóny a autá na chodníkoch

Všetkých, čo v Bratislave bývajú, pracujú alebo ju navštevujú, trápi prednostne dynamická doprava i parkovanie. Dopravno – kapacitné posúdenia sa robia pre jednotlivé developerské projekty, ale komplexné posúdenie pre celé mesto v Bratislave neexistuje. „Mesto posledných 30 rokov podporuje len individuálnu automobilovú dopravu – požaduje budovanie garáži a rozširovanie komunikácií. Rozvoj tratí MHD je veľmi okrajový,“ hovorí Matej Grébert. Aj pre Matúša Valla je absolútnou prioritou posilnenie alternatív k automobilovej doprave, teda tratí MHD, peších a cyklistických trás. V súvislosti s tým si hlavné mesto naliehavo vyžaduje radikálne zmeny v parkovacej politike, hlavne v centre mesta. Podľa odborníkov je v centre príliš veľa parkovacích miest na európsku metropolu. „Okrem Bratislavy nepoznám hlavné mesto, v ktorom by sa chodilo do práce do centra autom a tam by sa na 8 hodín odparkovalo,“ hovorí Ing. arch. Peter Gero. Urbanisti považujú za kľúčovú finančnú reguláciu parkovania. „Všetci si už raz musia uvedomiť, že verejný priestor nie je zadarmo,“ hovorí Juraj Suchánek z IUR. Ako ďalej dodáva, k obmedzeniu parkovacích miest v centre by prispela aj zmena technickej normy, ktorá predpisuje počet parkovacích miest pri novom developmente v Starom meste. Dnes totiž Bratislava nemá dopravného inžiniera, ktorý by mal kontakt s tvorbou noriem, tým pádom Magistrát nevie do tejto legislatívy zasahovať. Aj podľa starostu Starého mesta je dôležité riešiť dopravnú situáciu v centre. „Cez Staré mesto vedú dve tranzitné tepny, ktoré nemajú v centre čo robiť. Upcháva sa tým doprava v celom meste. Generel dopravy v meste je len formálny a bez vízie, nerieši systémovo problém dynamickej ani statickej dopravy,“ vysvetľuje Radoslav Števčík.

Hlavné mesto nie je len pre biznismenov

Hoci najvýraznejším problémom Bratislavy je doprava, aby bola príjemným mestom pre život, je dôležité uvažovať aj nad sociálnou oblasťou, mestskou bytovou politikou, kvalitou životného prostredia či športoviskami. „Len 60 % obyvateľov Bratislavy je ekonomicky aktívnych, preto pri rozvoji mesta treba brať do úvahy aj deti a seniorov, ktorí tiež mesto využívajú,“ pripomína Milota Sidorová, „aby sme pochopili aj iné ponímanie urbanizmu, ako z pohľadu hlavnej homogénnej skupiny mladých, zdravých a úspešných manažérov, musíme sa opýtať na názor aj iných skupín obyvateľstva.“ Tiež zdôrazňuje, že podľa správy o zdravotnom stave obyvateľstva SR je v Bratislave až 16 % predčasných smrtí spôsobených nízkou kvalitou životného prostredia. Tieto faktory života v hlavnom mesta sú alarmujúce a vedenie mesta sa skôr či neskôr bude musieť zaoberať aj ich riešením. „Pozitívne zmeny spôsobené novým nastavením procesov v meste sa prejavia v dlhšom časovom horizonte, asi 10 – 15 rokov. Je to doba, ktorá presahuje volebné obdobie, preto je aj presadzovanie dlhodobých zmien pre vedenie mesta nepopulárne,“ hovorí Matej Grébert. Je však optimistom a dúfa, že v budúcnosti vývoj zachová svoju kontinuitu, aby sme mohli vytvoriť mesto a prostredie, ktoré by všetkým dobre slúžilo.

Zdroj: Reality.sk, Compass, HB Reavis Slovakia