Zelené priemyselné nehnuteľnosti na Slovensku pribúdajú
Ekologické opatrenia sú dnes trendom aj v priemyselných a logistických parkoch. Na rozdiel od kancelárskych budov je ich však najviac mimo Bratislavy.
Rovnako ako pri kancelárskych budovách sa zelené riešenia postupne udomácňujú aj v priemyselných budovách a logistických parkoch. V súčasnosti je evidovaných v tomto sektore 16 objektov s certifikátom LEED, BREEAM alebo DGNB. Počtom zatiaľ za kanceláriami zaostávajú, no na druhej strane sú niektoré z nich na Slovensku priekopníkmi. „Vôbec prvou slovenskou certifikovanou budovou bola práve priemyselná hala AU Optronics v Trenčíne. Najvyšší stupeň certifikátu na Slovensku tiež vlastní priemyselná budova - Logistické centrum Lidl v Seredi - s certifikátom BREEAM Outstanding,“ zdôrazňuje Erika Farenzenová, marketingová manažérka Slovenskej rady pre zelené budovy. Na rozdiel od zelených kancelárskych budov ekologické priemyselné nehnuteľnosti nie sú výhradnou doménou Bratislavy. Najviac ich nájdeme na západnom Slovensku – pri Senci, Dunajskej Strede, Trenčíne či Galante.
Industriály sa certifikátom nechvália Podľa realitno-poradenských spoločností sa pri priemyselných a logistických nehnuteľnostiach na certifikáciu nekladie taký dôraz, ako pri kancelárskych budovách. „Mnohé z necertifikovaných budov by určite dosiahli aspoň základné hodnotenie a mohli by byť považované za certifikované, avšak o samotnú certifikáciu nepožiadajú, keďže je spoplatnená a náklady by sa preniesli na nájomcov,“ vysvetľuje Samuel Šporka, vedúci oddelenia priemyselných a logistických nehnuteľností JLL Slovensko. To však neznamená, že naše parky ponúkajú nekvalitné priestory. „Aj bez certifikácie sú developeri motivovaní kvôli konkurencieschopnosti dodávať moderné haly, funkčné z hľadiska komfortu nájomcov, ich operatívnych nákladov či HR aspektu,“ dodáva Martin Varačka, riaditeľ oddelenia priemyselných nehnuteľností CBRE.
Zelený development Dnes už firmy uplatňujú stále prísnejšie pravidlá, zelené riešenia, ktorých výsledkom je zníženie ekologickej záťaže pri výrobe alebo preprave tovaru. „Zo skúsenosti vieme, že najčastejšie atribúty, na základe ktorých sú certifikáty u nás získavané, sú profesionálny manažment budov, energetická úspornosť, nakladanie s odpadom, transport a nízka miera znečisťovania ovzdušia,“ hovorí Samuel Šporka. Developeri sa dnes snažia vytvoriť efektívny systém pešej, cyklistickej a verejnej dopravy či umožniť hospodárenie so zrážkovou vodou. „Hospodárenie so zrážkovou vodou má pomerne zásadný dopad na servisné náklady nájomcov,“ upozorňuje Martin Varačka. Zelené priemyselné objekty redukujú spotrebu vody pomocou retenčných jazierok a využívaniu dažďovej vody. Budovy sa často stavajú z recyklovaných a lokálnych stavebných materiálov a nezabúdajú ani na odpadové hospodárstvo. Recyklácia je už pri prevádzke zelených budov štandardom, krokom navyše je snaha o znižovanie produkovaného odpadu. Štandardom býva tiež LED osvetlenie, často aj so senzorom pohybu, ktoré je schopné prispieť k výraznej úspore energie. V najzelenšom logistickom centre spoločnosti Lidl venujú pozornosť aj systému merania a regulácie, vďaka ktorému sa napríklad sledujú aj úniky vody. Pre zabránenie únikom vody boli tiež v sociálnych zariadeniach inštalované solenoidové ventily, ktoré automaticky zavrú prívod vody v toaletách, pokiaľ sa v nich nikto nenachádza. „Lidl využíva v chladiarenských zariadeniach zmesi na prírodnej báze a teplo získané pri chladení je opätovne využívané na kúrenie. Spolu s využívaním elektrovozíkov a nabíjacími stanicami pre elektromobily sú to príspevky k znižovaniu uhlíkovej stopy,“ dopĺňa Erika Farenzenová.
Zelené priemyselné zóny sú skutočne zelené Zelené plochy, stromy a vegetačné strechy sú pre zamestnancov priemyselných centier nielen esteticky potešujúce, ale prinášajú aj zdravšie ovzdušie, znižujú emisie CO2 a pôsobia ako filter, ktorý zachytáva prach vo vzduchu. „Okolie zelených budov je veľmi dôležité. Napríklad priemyselný park LIDL v Seredi má jednu z najväčších kvetinových lúk v rámci priemyselných objektov v Európe. Výhodou takejto zelene je jej bezúdržbovosť a zároveň prispieva k biodiverzite lokality,“ dodáva Erika Farenzenová. Vďaka týmto opatreniam sú priemyselné objekty ohľaduplnejšie nielen k prírode, ale priateľskejšie aj k svojim užívateľom.
Zdroj: Reality.sk
