Životná úroveň Slovákov sa zvyšuje, máme však slabú finančnú disciplínu

O tom, že sa životná úroveň Slovákov zlepšuje, svedčia nielen prieskumy z posledných rokov, ale aj makroekonomické čísla. Na Slovensku je podľa neho historicky najnižšia nezamestnanosť, rastú reálne mzdy, úspory v bankách, ale aj spotreba obyvateľov. Od minulého roku Slováci potvrdzujú, že sa majú lepšie. Viac ako tretina z nich je so svojou životnou úrovňou spokojná, viacerí očakávajú ďalšie zlepšenie. Vyplynulo to z prieskumu Nadácie Partners a agentúry Focus. Aj napriek tomu v prieskume tvrdia, že peňazí nemajú nazvyš. Dôvodom je hlavne to, že vo finančných rozhodnutiach a v prioritách rozmýšľame skôr krátkodobo.

Foto: Adobe Stock

Krátkodobé úvery pokladáme za normálne

Podľa prieskumu viac ako polovica Slovákov nevidí zmysel v dlhodobom finančnom plánovaní, pretože človek nevie, čo bude o rok či dva a už vôbec nie o desať. Ako dopĺňa sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus, polovica Slovákov si odkladá peniaze iba vtedy, ak im nejaké zvýšia. Až 85 % ľudí dáva mesačne na spotrebu viac, ako je odporúčaných 40 %. Takmer dve tretiny Slovákov považujú za normálne zobrať si krátkodobý úver alebo ísť do debetu na platobnej karte. Dokonca 46 % oslovených tvrdí, že úvery a pôžičky vo výške tisíc eur sú úplne v poriadku. Ako však upozorňuje M. Ovčarik z Finančného kompasu, práve tieto typy úverov sú najdrahšie. Podľa neho nie je úplne v poriadku, že ľudia to považujú za normálne.

Slabá finančná disciplína

Slováci majú podľa výsledkov prieskumu rozličné finančné zlozvyky. Ako vraví odborníčka na financie z Partners Group SK Andrea Straková, ľudia veľmi neplánujú a majú slabú disciplínu. „Sme schopní šetriť si, ale neodložíme si hneď, ako príde výplata,“ konštatuje A. Straková. Na Slovensku je podľa nej mnoho ľudí, ktorí sa zadlžujú požičiavaním si na veci, ktoré nevyhnutne nepotrebujú, a namiesto úveru na bývanie si radšej platia podnájom. Približne 20 % Slovákov spláca úver na bývanie, 18 % ľudí býva u rodičov a 7 % v podnájme. Vyše polovica Slovákov má bývanie vyriešené a býva vo vlastnom bez úveru.

Dôvody finančných problémov

Najčastejším dôvodom finančných problémov Slovákov býva strata zamestnania alebo dlhodobá choroba. Následne môžu ľuďom chýbať prostriedky na splácanie dlhov aj bežnú prevádzku domácnosti. „Najlepšou prevenciou neschopnosti splácať úvery v prípade nečakaných udalostí je priebežné vytváranie finančnej rezervy aspoň vo výške trojmesačného platu, ktorú má podľa nášho prieskumu jedna tretina opýtaných zo všetkých odborov,“ uvádza Jana Žaludová, hovorkyňa firmy Kruk ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.

Rezerva pri strate zamestnania

Takmer štvrtina Slovákov má pri strate zamestnania úspory len na jeden mesiac. Viac ako osem mesiacov môžu žiť bez pravidelného príjmu zo zamestnania pracovníci z oblasti informačných technológií. Na viac než pol roka majú úspory zamestnanci zo sektora stavebníctva a príslušníci uniformovaných zborov. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti Kantar TNS pre firmu Kruk Česká a Slovenská republika. V prípade straty zamestnania sa ľudia spoliehajú predovšetkým na úspory, ďalej na príjem svojho partnera či partnerky a potom taktiež na príležitostnú prácu. Pracovníci z oblasti IT a finančníctva viac ako iné profesie čerpajú peniaze najmä zo svojich úspor, uvádza to 43 % pracovníkov z oblasti IT a 38 % zo sektora finančníctva. Dôležitým náhradným zdrojom príjmu sú taktiež príležitostné zákazky, najmä pre pracujúcich v odvetví dopravy a medzi príslušníkmi uniformovaných zborov. Celkovo 38 % respondentov zo zdravotníctva a zo sektora služieb uvádza, že svoje náklady pri výpadku pravidelnej mzdy riešia pomocou príjmov partnera či partnerky.

Slováci dokážu ušetriť viac ako pred štyrmi rokmi

Viac ako polovica Slovákov si zo svojej výplaty dokáže niečo odložiť. V priemere je to 130 eur, pričom táto suma sa za posledné štyri roky mierne zvýšila, a to o 11 eur. Približne polovica zo sporiacich si mesačne odloží 100 eur, kým v roku 2014 to bolo 70 eur. Uvádzajú to výsledky prieskumu, ktorý pre Poštovú banku uskutočnila spoločnosť 2muse. Podľa nich dokážu sporiť aj slovenskí seniori. Väčšina z nich každý mesiac najčastejšie usporí sumu do 50 eur. Takmer štvrtina seniorov si  odkladá až do 149 eur. „Peniaze si najčastejšie nechávajú v bezpečí na bežnom, prípadne na sporiacom účte. Slovenskí dôchodcovia nemajú vo zvyku odkladať si peniaze na drahú dovolenku či lepšie auto. Šetria skôr s cieľom vytvoriť si finančnú rezervu, ktorá im pomôže vykryť nečakané zvýšené náklady na život či zdravotnú starostlivosť,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Zhodnocovanie úspor neriešime

Približne pätine Slovákov sa stáva, že si občas musia požičať. Finančnú výpomoc z času na čas potrebujú aj tí z druhého konca príjmového spektra, priznalo sa k tomu 16 % ľudí s nadpriemerným príjmom. „Slováci si najčastejšie požičiavajú od rodiny a priateľov, v priemere ide o sumu 137 eur. Stáva sa to najmä v domácnostiach s nižším príjmom,“ vysvetľuje hovorkyňa Poštovej banky. Takmer polovica Slovákov sa však do takej situácie nikdy nedostala. Väčšina z nich peniaze odkladá bez konkrétneho cieľa a najčastejšie sa ich snaží zhodnotiť na sporiacom účte. Takmer traja z desiatich ich však majú uložené doma. Takmer tretina Slovákov sa priznala, že sa nad zhodnocovaním svojich prostriedkov príliš nezamýšľa a aj zvyšné peniaze si necháva na bežnom účte.

Zdroj: Reality.sk, SITA