Príprava developerského projektu na Slovensku trvá často viac ako tri roky
Príprava developerského projektu, od ideového zámeru až po získanie stavebného povolenia, trvá na Slovensku najčastejšie viac ako tri roky, a to v 40 percentách prípadov. Vyplýva to z kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva v treťom štvrťroku 2018 od spoločnosti CEEC Research.
Príprava takmer polovice developerských projektov trvá na Slovensku viac ako 3 roky. Od jedného do dvoch rokov sa čas prípravy pohybuje pri 33 % a 2 až 3 roky pri 27 % týchto projektov. Za hlavnú príčinu tohto stavu developerské firmy považujú príliš silné oprávnenia záujmových spolkov a aktivistov (93 %), duplicitu niektorých úkonov a postupov v rámci územného konania a stavebného konania (79 %) a chýbajúce záväzné časové rámce, v ktorých by stavebný úrad musel rozhodnúť, resp. vydať stavebné povolenie (71 %). Naopak, na komplikovaný a nepružný prístup bánk a iných poskytovateľov externého financovania sa sťažuje najmenej developerov (14 %).
Neefektívna štátna správa
Vyjadrenie od stavebného úradu pri podaní žiadosti o stavebné povolenie dostávajú developerské spoločnosti najčastejšie v lehote 31 až 60 dní (39 % prípadov), prípadne po vyše 90 dňoch (31 %). V prípade vyjadrenia od bratislavského magistrátu je táto lehota v drvivej väčšine prípadov (83 %) dlhšia ako 90 dní. „Privítali by sme transparentnejší a efektívnejší povoľovací proces v jasných časových lehotách, keďže súčasná právna úprava vôbec nerieši postup pre prípad nekonania, čím sa blokuje proces začiatku niektorých konaní,“ uviedol výkonný riaditeľ pre Slovensko v Pente Real Estate Juraj Nevolník. „Vyjadrenia dostávame takmer vždy pred koncom zákonnej lehoty, obyčajne 30 dní. Niektoré inštitúcie štátnej správy ani nezaujíma, čo je v žiadosti napísané a odpovedajú sporadicky, nedostatočne, alebo zabudnú dokumentáciu vrátiť,“ upozornil konateľ spoločnosti HHarchitekt Mikuláš Hladký.
Územné plánovanie zanedbáva asanáciu
Územné plány miest a obcí pri realizácii developerských projektov podľa kvartálnej analýzy najviac zohľadňujú ochranu kultúrneho dedičstva. Ďalej sú zamerané na ochranu životného prostredia a funkčné usporiadanie využívaného územia, najmenej zohľadňujú plochy pre asanáciu a chránené časti krajiny. Bratislavský územný plán najviac podporuje realizáciu bytovej výstavby, potom dobudovanie mestských komunikačných systémov a revitalizáciu športovo-rekreačných priestorov v prírodnom prostredí Malých Karpát, ako aj budovanie nových, najmä vo väzbe na Dunaj. Najmenej zohľadňuje dobudovanie centier mestských častí. S názorom, že naplánovaná výstavba v Bratislave a v iných krajských mestách nereaguje na terajší stav a že neexistuje regulácia výstavby, súhlasí 75 % účastníkov prieskumu spomedzi developerov. V územnom pláne hlavného mesta SR by uvítali v rámci zmien pre jeho ďalší rozvoj najmä dobudovanie dopravnej infraštruktúry a nový generel dopravy.
Zdroj: CEEC Research
