Výdavky na bývanie domácností v celej EÚ vzrástli, na Slovensku klesli o 2,6 %
V roku 2017 domácnosti v Európskej únii vynaložili viac ako 2 bilióny eur, čo zodpovedá 13,1 % hrubého domáceho produktu EÚ, na bývanie a s tým spojený nájom, vodu, elektrickú energiu, plyn a iné položky. Predstavuje to viac ako 24 % z celkových nákladov domácností. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad Eurostat.
Výdavky na bývanie tvoria 24,2 % z celkových spotrebných výdavkov európskych domácností a je to zďaleka ich najväčšou výdavkovou položkou pred dopravou (13 %), potravinami a nealkoholickými nápojmi (12,2 %), reštauráciami a hotelmi (8,8 %), ako aj rekreáciou a kultúrou (8,5 %).
Najväčšie výdavky na bývanie v Škandinávii
Zo všetkých hlavných položiek platieb domácností práve bývanie zaznamenalo aj najvýraznejší nárast výdavkov za posledné desaťročie (2007-2017). Bývanie sa podľa údajov Eurostatu zvýšilo z podielu 22,7 % celkových výdavkov domácností v roku 2007 na 24,2 % v roku 2017. V roku 2017 bol podiel výdavkov domácností na bývanie najväčší vo Fínsku (28,8 %), v Dánsku (28,7 %) a Veľkej Británii (26,7%). Naopak, Malta (10,1 %), Litva (14,8 %) a Cyprus (15,4 %) mali najnižší podiel svojich výdavkov domácností na bývanie.
Na Slovensku sa podiel za 10 rokov znížil
Medzi rokmi 2007 až 2017 sa vo väčšine členských krajín EÚ podiel výdavkov domácností na bývanie zvýšil. Najväčší nárast v priebehu tohto desaťročného obdobia zaznamenali vo Fínsku (z 24 % celkových výdavkov domácností v roku 2007 na 28,8 % v roku 2017) pred Portugalskom (+3,7 %) a Írskom (+3,5 %). Naopak, podiel výdavkov domácností na bývanie, vodu, elektrickú energiu, plyn a iné palivá na celkových výdavkoch domácností klesol najviac na Slovensku (z 26,3 % v roku 2007 na 23,7 % v roku 2017), v Estónsku (-1,0 %), Poľsku (-0,8 %), Nemecku a na Malte (zhodne -0,7 %).
Nedokážeme čeliť nečakaným finančným výdavkom
Napriek tomuto vývoju vyše tretiny Slovákov nevie čeliť nečakaným finančným výdavkom. V medziročnom porovnaní však počet tých, ktorí majú finančnú tieseň v prípade pokazenia auta, práčky alebo choroby či úrazu, dlhodobo klesá. Kým v roku 2016 ich bolo takmer 38 %, vlani ich počet klesol na necelých 35 %. Podľa najnovších údajov štatistického úradu Eurostat boli na tom za rok 2017 najhoršie ľudia v Litve (59,9 %), Chorvátsku (56,2 %) a Bulharsku (53,2 %). Najlepšie boli na tom Malťania (15,8 %), Švédi (19,7 %), Luxemburčania (20,4 %) a Rakúšania (20,6 %). V rámci celej Európskej únie je nečakanými výdavkami ohrozená v priemere tretina obyvateľov.
Najohrozenejší sú slobodní rodičia
Najohrozenejšou skupinou sú slobodní rodičia s nezaopatreným dieťaťom. Zvládnuť neplánované výdavky má problém vyše každý druhý (57 %). „Aj v prípade Slovenska sú najohrozenejšou skupinou slobodné ženy a matky, prípadne otcovia, ktorí sú na starostlivosť o dieťa sami,“ hovorí Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Podiel osôb, ktoré nie sú schopné čeliť neočakávaným finančným výdavkom, v roku 2017 v EÚ klesol v porovnaní s rokom 2016 o 2,5 %. Všetky krajiny zaznamenali zníženie, s výnimkou Estónska a Dánska. Najväčšie poklesy boli v Maďarsku (o 19,3 %), na Cypre (-6,5 %), Malte (-5,0 %) a v Slovinsku (-4,6 %). Slovensko si medziročne polepšilo o 3,3 %.
Zdroj: SITA
