Svetová architektúra prichádza

oci v hlavnom meste Slovenska v ostatnom desaťročí pribudlo niekoľko zaujímavých stavieb s rukopisom veľkých osobností svetovej architektúry, zatiaľ o žiadnej z nich sa nedá povedať, že by Bratislavu preslávili natoľko, aby lákali odborníkov a študentov, ktorí by ich chceli vidieť na vlastné oči. Zmení to projekt na Čulenovej ulici s visačkou Zaha Hadid Architects?

V rámci developerského projektu premeny bývalej industriálnej zóny medzi ulicami Čulenova, Továrenská a Bottova sa veľký dôraz kladie na riešenie zelených plôch a vytvorenie nového mestského parku. Návrh riešenia tohto verejného priestranstva, ktoré bude súčasťou projektu Čulenova, pripravil víťazný ateliér medzinárodnej architektonickej súťaže Zaha Hadid Architects.

800 bytov v príjemnom prostredí
Prvú etapu projektu budú tvoriť tri rezidenčné veže, ktoré budú mať 31 nadzemných podlaží (o niečo nižšie ako neďaleké Panorama City) a na bratislavský realitný trh prinesú viac ako 800 bytov. Výstavba aj predaj bytov v nich sa začne po získaní potrebných povolení, aktuálne je začiatok predaja a výstavby plánovaný na prvý polrok 2016, vtedy sa dokončenie prvej etapy očakáva v priebehu roka 2019.
V nasledujúcej etape sa predpokladá doplnenie zóny o administratívnu budovu, ktorá nový obytný park oddelí od rušnej Landererovej ulice. Priestor pre obchodné prevádzky a služby sú naprojektované v parteri jednotlivých budov, ako aj v okrajových častiach parku s plánovaným zvlnením terénu, ktorý zeleňou zakryje aj podzemné parkoviská.
Dominantou parku bude Jurkovičova tepláreň, ktorá prejde kompletnou rekonštrukciou a ostane poctou jednému z velikánov slovenskej architektúry Dušanovi Jurkovičovi. „Známa pamiatka bude pôsobiť ako katalyzátor pre aktívne využitie verejného priestoru,“ hovorí Miroslav Hrušovský, Senior Development manažér spoločnosti Penta Investments, ktorá projekt s menom slávnej architektky do Bratislavy prináša.

Z priemyselných areálov park
Rozloha rekreačných verejných priestorov pri projekte Čulenova bude viac ako 35-tisíc m2, čím sa veľkosťou zaradí k iným bratislavským parkom, ako je napríklad Medická či Grassalkovičova záhrada, a spolu s nimi, Parkom Janka Kráľa a ďalšími dotvorí akýsi „zelený okruh“ okolo historického centra mesta. „Nový bratislavský park bude skutočne výnimočný. Bude tvorený mikro-záhradami v kombinácii s veľkými zelenými plochami ľahko prístupnými pre okoloidúcich. Jedinečná záhrada je založená na princípe scénickej krajiny, bohatom zážitku návštevníka a uvoľnenia priestoru. V rovinatej časti Bratislavy vznikne vlnitá krajina, ktorá sa stane verejným priestorom na mestskú rekreáciu,“ dodáva Miroslav Hrušovský.
Park je navrhnutý tak, aby bol voľne prístupný pre širokú verejnosť a reflektuje logické pešie trasy s jasnou hierarchiou. Zvláštnosťou parku bude biologická rozmanitosť flóry a orientácia na zdravie. Bude obsahovať napríklad dve bežecké trate, športové plochy, detské ihriská, priestory pre venčenie psov, ktoré budú voľne prístupné pre verejnosť.

Meno, aké Slovensku doteraz chýbalo
„Osobnosť Zahy Hadid, ktorá je nositeľkou prestížnej Pritzkerovej ceny za architektúru, je garanciou, že nové verejné priestory budú dotvárať príjemnú atmosféru a umocňovať pozitívny pocit z celej zóny Čulenova. Náš rezidenčný projekt vytvorí bývanie na doposiaľ nepoznanej úrovni v našom meste, a to všetko súčasne pri dosiahnuteľných cenách,“ podčiarkuje Michal Padych, Business Development manažér v Penta Investments.
Zaha Hadid pochádza z Iraku, po štúdiu matematiky v Bejrúte odišla študovať architektúru do Londýna, kde si v roku 1979 založila vlastný ateliér Zaha Hadid Architects, dnes už preslávený dôsledným prepájaním architektúry, urbanizmu, krajiny a geológie. S pozíciou globálneho lídra v inovačných dizajnových riešeniach sa podieľa na 950 projektoch v 44 krajinách sveta. Zaha Hadid je držiteľkou celého radu prestížnych ocenení, ako je napríklad dvojnásobná Stirlingova cena za architektúru od Kráľovského inštitútu britských architektov, ale aj najvyšších štátnych vyznamenaní nielen vo Veľkej Británii. Dnes prednáša na viacerých svetových univerzitách, vrátane napríklad Univerzity úžitkového umenia vo Viedni, kde sa podieľala na jednej z budov nového komplexu študentského campusu. Stopu výnimočnosti niesol už na prvý pohľad dávnejšie prezentovaný koncept bratislavského projektu, ktorý sa teraz dostáva do realizácie.

Slovenská inšpirácia z Londýna
Na jedinečnom riešení parku Čulenova sa výrazne podieľal aj Ing. arch. Igor Marko, ktorý žije v Londýne, kde vedie ateliér miestotvorby a mestotvorby Marko&Placemakers, ktorý sa venuje urbanistickým riešeniam verejných priestranstiev v rámci aktivizácie mestských území a transformácie mesta, a tiež je držiteľom viacerých medzinárodných ocenení. „Funkcia parkov a verejnej zelene v meste je veľmi dôležitá, a musí reagovať na reálne potreby mesta, pretože nielen budovy ale aj všetko medzi nimi robí mesto mestom z funkčného a logistického hľadiska,“ vysvetľuje Igor Marko, ktorý má za sebou viaceré medzinárodné ocenenia za projekty v Európe aj v zámorí, v Bratislave sa podieľa aj na revitalizácii verejných priestorov v lokalite Digital Park, a mimochodom, v Londýne sa účastní projektu mesta bez áut „Car Free London“.
jv

vizualizácia: Penta Investments

 

PR článok