Kedy sa platí daň z dedičstva nehnuteľnosti?

Daň z dedičstva bola u nás zrušená v roku 2004, ak teda zdedíte nehnuteľnosť, nemáte daňovú povinnosť. Má to však háčik – ak ju chcete predať, musíte postupovať podľa špecifických pravidiel.

Daň z dedičstva majetku a peňazí už je dávno minulosťou, bola zrušená daňovou reformou ešte v roku 2004. Ak zdedíte nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, nemáte povinnosť priznávať ho v daňovom priznaní a teda ani platiť daň z tohto príjmu. Inak je to však s príjmom z predaja zdedenej nehnuteľnosti. Bez vzniku povinnosti priznať a zaplatiť daň z príjmu ju môžete predať až po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva poručiteľa, teda osoby, po ktorej ste ju zdedili. Toto však platí len pre dedičov v priamom rade.

Dediči v priamom a nepriamom rade

Medzi dedičov v priamom rade sa zaraďujú predkovia a potomkovia, teda starí rodičia, rodičia, deti. Dedičia v nepriamom rade sú všetky ostatné osoby, ktoré nemožno podradiť pod skupinu dedičov v priamom rade, napríklad súrodenci, teta, ujo. V prípade dedičov v priamom rade a manžela či manželky dôjde k oslobodeniu od dane z príjmu, ak od nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva zomrelého preukázateľne uplynulo aspoň 5 rokov. Ak napríklad deti alebo manželka zdedili nehnuteľnosť po človeku, ktorý ju pred smrťou vlastnil aspoň 5 rokov, nebudú platiť daň, ak sa ju rozhodnutú ďalej predať. Platí to aj  pre prenájom nehnuteľnosti, teda ak dedičom plynie zo zdedenej nehnuteľnosti ďalší príjem.

Nepriami dediči musia počkať

Odlišná situácia je v prípade pri dedení po tete, ujovi alebo súrodencoch. Pokiaľ sa dedič rozhodne zdedenú nehnuteľnosť predať, daň platiť nebude, ak ju mal sám vo vlastníctve aspoň 5 rokov. Tu teda nezáleží na tom, ako dlho zomrelá osoba, nehnuteľnosť vlastnila. Rozhodujúce je ako dlho ho vlastní dedič. Pre oslobodenie od dane z predaje je potrebné minimálne päťročné vlastníctvo resp. spoluvlastníctvo nehnuteľnosti. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že v prípade dedenia sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda okamihom smrti poručiteľa, nie až  samotným vkladom do katastra nehnuteľností. To znamená, že dedič sa stáva vlastníkom zdedeného majetku už dňom smrti zomrelého, aj keď v konečnom dôsledku na potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva musí prebehnúť dedičské konanie. Začatie plynutia piatich rokov pre vznik oslobodenia od dane z príjmu sa ráta odo dňa smrti poručiteľa a nie až v deň, keď notár vydal uznesenie o dedičstve alebo katastrálny odbor zapísal dediča na list vlastníctva. Podobne ako pri priamych dedičoch, všetky tieto pravidlá platia aj pre prenájom nehnuteľnosti.

Výška dane z príjmu pri predaji zdedenej nehnuteľnosti

V prípade, ak by nebol príjem z predaja nehnuteľností oslobodený, vzniká povinnosť priznať príjem v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. Z neho sa následne vypočíta daň, ktorá je vo výške 19 %. Daň sa však neplatí z celej predajnej ceny, ktorú dedič predajom získa. Tento príjem je možné znížiť o daňové výdavky podľa zákona o dani z príjmov. V prípade nehnuteľností získaných dedením je daňovým výdavkom vstupná cena zdedenej nehnuteľnosti, teda všeobecná cena nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. Pri určení všeobecnej ceny nehnuteľnosti sa prihliada na ocenenie nehnuteľnosti notárom počas dedičského konania. V praxi to znamená, že pokiaľ napríklad zdedenú nehnuteľnosť v nepriamom rade predáte ešte pred uplynutím 5 rokov od smrti poručiteľa v cene 100 000 EUR, avšak v uznesení o dedičstve bola jej cena stanovená na 80 000 EUR, daň z príjmu budete platiť len z rozdielu, t.j. zo sumy 20 000 EUR.

Zdroj: AKMV, finance.sk, slovensko.sk

Zdroj foto: Dreamstime