Chcete sa presťahovať za prácou? Štát vás podporí tisícami eur

Ide o návrh novely zákona o službách zamestnanosti, zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa či zákona o sociálnom poistení, ktorý prešiel  u poslancov v decembri 2017 druhým čítaním. Novelou sa má zaviesť aj úplne nový príspevok na presťahovanie sa za prácou, pokiaľ zmeníte trvalý pobyt a toto miesto bude vzdialené najmenej 70 kilometrov od vášho súčasného bydliska.

Príspevok má byť podľa návrhu zákona z dielne rezortu práce v maximálnej výške 4 000 eur, manželia by mohli získať až 6 000 eur. Poskytnúť sa má na základe písomnej dohody medzi úradom práce a zamestnancom, pričom prílohou k žiadosti bude kópia o zmene trvalého pobytu a kópia pracovnej zmluvy. Jeho poberatelia však budú musieť preukázať vynaložené náklady, a to úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo nájomné. Zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. mája tohto roka.

Pracovná mobilita klesá, treba zmeniť podmienky Aktuálna miera nezamestnanosti je v súčasnosti 5,94 percenta. Tí, ktorí sú ešte stále evidovaní na úrade práce, však nemajú veľmi záujem sťahovať sa za prácou. Ako ukázal  aktuálny prieskum výskumnej agentúry AKO pre HR Alianciu na základe viac ako 300 oslovených respondentov, pracovná mobilita na Slovensku klesá už tretí rok za sebou.

Ochota cestovať za prácou sa koncom minulého roka znížila o päť percentuálnych bodov (p. b.) na 56,7 %. Podobný vývoj bol aj v oblasti sťahovania sa za prácou. Podiel nezamestnaných, ktorí by boli kvôli zamestnávateľovi ochotní zmeniť bydlisko, sa oproti minulému roku znížil o 7 p. b. na aktuálnych 23 %. Vyše 60 % z nich chce totiž na dochádzanie za prácou minúť najviac 50 eur mesačne, čo je denne približne 2,50 eura na cestu do práce a naspäť. Viac ako 70 % nezamestnaných je ochotných cestovaním z práce a do práce stráviť spolu najviac hodinu.

Cestovať za prácou sú ochotnejší najmä muži Prieskum ďalej podľa agentúr TASR a SITA ukázal, že ženy sú menej ochotné cestovať za prácou ako muži. „Je to dlhodobý trend a súvisí to s tým, že ženy sú viac fixované na domáce prostredie," uviedla Mesárová. Menej sa chcú presúvať aj starší ľudia než mladší. „Najvýraznejšie sú ochotní cestovať mladí do 24 rokov, pretože ešte nie sú „zakorenení' v rámci svojho regiónu. Všeobecne platí, že čím vyšší vek, tak tým sa ochota cestovať za prácou znižuje," doplnila viceprezidentka.

Ľudia, ktorí sú ochotní sťahovať sa, uprednostňujú skôr odchod do zahraničia. Ak už totiž majú opustiť svoj domov, chcú ísť tam, kde by dokázali zarobiť podstatne viac, než vo svojom regióne. Výsledkom tak je, že zamestnávatelia majú čoraz väčší problém získať ľudí do lokalít s nízkou mierou nezamestnanosti. Najviac trpia firmy na západnom Slovensku a na Považí.

Tretina nezamestnaných by zvážila ponuku Prieskum odhalil, že peniaze od štátu môžu mať na ochotu sťahovať sa za prácou pozitívny vplyv. Suma 4000 eur má potenciál zvýšiť mobilitu o vyše 10 percentuálnych bodov a vďaka nej by bola ochotná presťahovať sa približne tretina nezamestnaných. Využili by ho najmä mladí ľudia.  Podľa HR Aliancie však ani dotovanie sťahovania nie je všeliekom a problémy s nedostatkom pracovníkov výrazne nerieši. 

Ľudí často odrádzajú vysoké náklady na bývanie Uvedený príspevok na presťahovanie sa za prácou by mohol pomôcť doriešiť aj dočasné ťažkosti so zabezpečením bývania. Častým problémom totiž je, že ľudia, ktorí boli dlhšie nezamestnaní, nemajú dostatočné finančné úspory, ktoré by im pokrývali zvýšené výdavky na získanie trvalého bývania. Kým trendom v zahraničí je skôr prenájom, Slováci si s obľubou berú hypotéky a túžia nehnuteľnosť vlastniť. Preto si musia dobre spočítať, či sa im trvalé presťahovanie sa za prácou oplatí.

Podmienky pri hypotékach sa totiž od januára 2018 opäť sprísnili. Povinná finančná rezerva je po novom až 15 percent, od júla tohto roka stúpne na 20 percent. Znamená to, že popri splácaní musí žiadateľovi ostať nielen suma životného minima, ale aj 15 percent zo zvyšku. Navyše, banky pritvrdili aj posudzovanie príjmov a výdavkov žiadateľov, pričom ak títo boli dlhodobejšie nezamestnaní, na hypotekárny úver len ťažko dosiahnu. Mnohým ľuďom, ak časom získajú dobre platenú prácu a budú vedieť preukázať svoj príjem, neostane nič iné, iba si prípadne skombinovať hypotéku a stavebné sporenie alebo hypotéku a spotrebný úver. Sprísňujúce sa opatrenia regulátora môžu spôsobiť to, že niektorí menej bonitní ľudia, ktorí sú s príjmami na hrane, na nové bývanie však vôbec nedosiahnu.

Odkladajte si financie pravidelne, aj v malom Nemálo ľudí žije od výplaty k výplate a tvrdia, že nič neusporia preto, lebo majú nízky príjem. Podľa Martina Daráša, odborníka na osobné financie z Partners Group SK, je šetrenie o správnych návykoch, ktoré však mnohým často chýbajú. Rovnako im chýba príprava na budúcnosť či zohľadnenie potenciálnych finančných rizík. Tými môže byť dočasná strata zamestnania či neočakávané vyššie výdavky. Práve na tie by mala slúžiť nasporená rezerva, ktorá by mala mať v každej domácnosti výšku minimálne šesťnásobku mesačného príjmu.

Ako sa s tým popasovať? „Ako prvú si z výplaty vyčlením sumu na sporenie. Väčšina domácností funguje skôr opačne. Na sporenie si odkladajú až na konci mesiaca, ak z výplaty niečo zvýši. Vhodnejšie je voliť opačný postup, a teda najskôr zaplatiť sebe, až potom ostatným. Začať sa dá aj s menšou čiastkou, ktorú postupne zvyšujeme," uzatvára Daráš.