Syndróm chorých budov

Zima je ako stvorená na vznik plesní v domácnosti. Útočia nielen na staré domy a byty, ale aj na zateplené domy a novostavby, a tak môžu nečakane znehodnotiť majetok. Netreba čakať až na príchod teplých dní na dôkladné vyvetranie interiéru.

V nepriedušne uzavretých priestoroch sa hromadí vlhký vzduch, vlhkosť vsakuje do stien a podporuje množenie plesní a iných škodlivých mikroorganizmov. V preklade: negatívny vplyv na zdravie človeka, ktorý je spôsobený vplyvom budovy v ktorej žije, či pracuje. Syndróm chorých budov je súhrn zdravotných ťažkostí a nepríjemných pocitov v súvislosti s pobytom v takýchto budovách.

Človek priemerne trávi  80-90% času vo vnútorných priestoroch budov, a preto je nevyhnutné, aby boli zdravé. Zakročte, plesne ohrozujú nehnuteľnosť aj zdravie!

Diagnóza: choré budovy

V snahe ušetriť náklady na kúrenie ľudia hromadne zatepľujú svoje domovy a administratívne budovy. Z izolácie im nechávajú šiť teplý kabát a menia staré okná za nové. Neuvedomujú si však, že spolu s tým by mali myslieť aj na svoje zdravie. Moderné výplne otvorov nielenže zamedzia úniku tepla, ale sú tiež menej priedušné a neumožňujú dostatočnú výmenu vzduchu.

Pokiaľ pravidelne nevetráme, môžeme si tým spôsobiť nepríjemné zdravotné problémy. V obytnom prostredí je kritický nedostatok kyslíka a v dôsledku rastúcej vlhkosti sa z nej stáva ideálne miesto na vznik plesní. Problém, spôsobený hermetickým uzatvorením interiéru, má aj svoje meno: Hovorí sa mu Syndróm chorých budov. Ak bývate v zateplenom dome či byte a pociťujete zvýšenú únavu, častejší výskyt viróz alebo zhoršený spánok, môžete byť obeťou tohto javu.

Plesne ohrozujú zdravie

Plesne sú mikroskopické huby, ktoré rastú všade tam, kde majú dostatok vlhkosti a ľahko sa dokážu množiť. V prírode sa im najlepšie darí pri teplote okolo 25 °C, ale dokážu rásť a množiť sa aj pri teplote pod 10°C, mnohé zvládajú aj teploty mierne nad bodom mrazu. Výskyt plesní v domácnosti nie je len estetický problém, ale premnožené mikroorganizmy v rôznych častiach príbytku môžu mať negatívny vplyv na zdravotný stav osôb v domácnosti. Spôsobovať môžu celý rad zdravotných problémov.

Dlhotrvajúce spolužitie s plesňami môže mať na svedomí nádchu, pálenie očí, kašeľ, problémy s dýchaním alebo astmu. Zároveň hrajú významnú úlohu pri vzniku rôznych alergií, ako pripomína alergologička MUDr. Eva Kovaříková: „Pretrvávajúce zdravotné komplikácie môžu spôsobiť problémy atopikom, u ktorých môžu plesne vyvolať niektorú z alergických reakcií, napríklad alergickú nádchu, zápaly spojiviek, astmu, atopický ekzém či alergickú žihľavku. Alergická nádcha sa prejavuje opuchom nosovej sliznice, vodnatou sekréciou z nosa, kýchaním, svrbením a pálením nosa. Často sú zasiahnuté aj oči, ktoré takisto opúchajú, pália a svrbia. Typickými príznakmi alergickej žihľavky je výsev na koži, ktorý niekedy pretrváva dlhší čas alebo sa objavuje opakovane a nepríjemne svrbí. Postihnuté môže byť celé telo alebo len niektoré jeho partie.“

Mykotoxíny produkované niektorými druhmi plesní majú dokonca karcinogénne účinky. „Dnes sa zdôrazňuje, že v priestoroch, kde sa pohybujeme, by mala byť počas vykurovacieho obdobia dostatočná vlhkosť vzduchu (50-70 %), na druhej strane plesne sú obzvlášť nebezpečné pre ľudí s narušenou imunitou, chronickými ochoreniami, pre alergikov, dojčatá, deti či tehotné ženy. Prevenciou by malo byť pravidelné vetranie miestností. Vetrať by sa malo jedenkrát za dve hodiny a pri varení ešte častejšie krátko a intenzívne,“ upozorňuje Lenka Hurná, technická špecialistka značky Savo.

Kde sa darí plesniam najviac?

Každý človek vyprodukuje počas života vodnú paru. Tá potom môže kondenzovať a poškodzovať steny a drevený nábytok, ale hlavne zvyšuje vlhkosť a umožňuje tak vznik plesní. Ideálna vlhkosť v obytných priestoroch je okolo 55 %, ako potvrdí domáci vlhkomer.

V domácnostiach sa plesne najčastejšie vyskytujú na teplých a vlhkých miestach a najčastejšie sa vyskytujú ako tmavé „mapy“ na dlaždičkách v kúpeľni, v rohoch sprchovacieho kúta alebo vane, ďalej na stenách či pri oknách, kde sa zráža teplo z vnútorného prostredia na chladnom podklad.

Plesne sa rozmnožujú spórami, ktoré sa šíria vzduchom. „Doma preventívne skontrolujte miesta, kde sa pleseň najčastejšie vyskytuje. Najlepším spôsobom ako chrániť domácnosť pred plesňami je pravidelne vetrať vlhké priestory, ako je kúpeľňa, kuchyňa a pivnica. V miestnostiach s nízkou vlhkosťou sa plesniam nedarí. Skontrolujte celú domácnosť, či sa plesne neobjavili za nábytkom, v kúpeľni, chodbe a iných vlhkých, chladnejších či slabšie vetraných miestnostiach,“ radí Lenka Hurná.

Najjednoduchší spôsob ako sa plesní zbaviť, je kvalitný čistiaci a dezinfekčný prípravok určený na plesne. Pleseň v kúpeľni alebo inde v interiéri sa dá odstrániť špeciálnym prípravkom, ktorý odstraňuje plesne, riasy a kvasinky, navyše dané miesto dezinfikuje a vybieli. V kuchyni bývajú postihnuté kúty, kde pomôže iba intenzívne vetranie, ktoré vodné pary odvedie a zníži tak vlhkosť vzduchu v miestnosti. Problémom sa dá vyhnúť, ak sa pri varení používa digestor. No ani pri ňom netreba zabúdať na jeho pravidelné čistenie.

S plesňou v domácnosti treba bojovať rýchlo a radikálne, no najlepšie je zmeniť podmienky tak, aby boli nevhodné pre jej rast a rozmnožovanie.

Barbora Rusňáková

foto: archív autorky