Vyhľadať nehnuteľnosti - reality
Realitné kancelárie
Súkromní inzerenti
NARKS
Poradne
Info

Detail článku

Dátum vloženia9.11.2017
Aktualizované9.11.2017

Najviac peňazí dávame na bývanie. Ale dokážeme si aj niečo usporiť.


Každý Slovák platí za elektrinu, vodu, plyn a kúrenie v priemere 190 eur mesačne. To tvorí približne štvrtinu disponibilného príjmu a každý mesiac je tou najväčšou finančnou záťažou väčšiny domácností.  Ľudia, ktorí však žijú v mestách, kde sú vyššie náklady na bývanie, musia mať k dispozícii viac peňazí, aby to mali z čoho utiahnuť.

Čím menej zarábame, tým viac nám bývanie ukrojí z výplaty
Ukazuje to prieskum Poštovej banky, ktorý nedávno realizovala spoločnosť 2muse. Bývanie v inom kraji však neprináša výrazne zníženie podielu tohto výdavku na príjmoch. Na Slovensku totiž platí, že tam, kde sú náklady na dom a byt nižšie, tam sú väčšinou nižšie aj zárobky. „Čím menej zarábame, tým viac nám bývanie z výplaty ukrojí. Najväčšiu ťarchu osobných nákladov na bývanie z tohto dôvodu pociťujú v Trnavskom kraji. Bývanie je však najdrahšie v Bratislave, kde stojí o takmer 100 eur viac ako je priemer na Slovensku. Najnižšie výdavky majú na východe krajiny, v Trenčianskom a v Nitrianskom kraji," objasňuje Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky. Podobnú časť disponibilného príjmu ako našinci, dávajú na bývanie aj domácnosti v Nemecku či vo Švajčiarsku.

Náklady na bývanie sú veľmi zaťažujúce pre 78 percent ľudí
Pre viac ako 78 percent Slovákov s najnižším príjmom, ktorí majú hypotéku, sú náklady na bývanie veľmi zaťažujúce a patria do ohrozenej skupiny obyvateľov. Bývanie im totiž berie vyše dvoch pätín disponibilného príjmu. Odhalil to takzvaný ukazovateľ prílišnej ťarchy nákladov na bývanie podľa OECD, ktorý berie do úvahy výdavky zahŕňajúce hypotekárne náklady, nájomné, ako aj náklady na poistenie, povinné poplatky za služby, pravidelnú údržbu a opravy, dane a energie.  Ak tieto výdavky tvoria viac ako 40 percent disponibilného príjmu, možno hovoriť už o prílišnej ťarche nákladov.

„Napriek tomu, že Slovensko patrí v Európe k štátom s vysokým nadpriemerom pomeru bývania vo vlastníctve, a len malá časť vlastníctva (opäť oproti priemeru) je zaťažená hypotekárnym úverom, má Slovensko vysokú mieru prílišných nákladov na bývanie. To z môjho pohľadu nepoukazuje v prvom rade na hypotekárnu záťaž ale na celkové náklady na užívanie nehnuteľnosti v pomere k nízkym príjmom,“ dodáva Martin Lazík, analytik portálu Nehnuteľnosti.sk

Vlastnenie nehnutelností a finančná záťaž 

Účty trápia najmä osamelých rodičov a viacdetné rodiny z Košického kraja
Túto finančnú ťarchu najhoršie znášajú osamelí rodičia alebo viacdetné domácnosti (3 a viac detí). Rozdiely medzi krajmi nie sú veľké, výnimkou sú len Košičania, ktorí pociťujú záťaž týchto výdavkov viac ako v ostatných končinách Slovenska. Veľmi podobne sú na tom aj naši poľskí a českí susedia. V Maďarsku a v Chorvátsku je nízkopríjmové obyvateľstvo ešte výraznejšie zasiahnuté, takmer 90 percent z nich dáva na bývanie viac ako 40 percent svojho príjmu. V Grécku, Rumunsku, Bulharsku a v Litve znáša prílišnú ťarchu nákladov na bývanie až 100 percent ľudí s najnižšími príjmami.

Viacčlenné domácnosti platia zhruba toľko, ako tie menšie
Podľa odhadov platia viacčlenné domácnosti na Slovensku za bývanie približne toľko ako tie menšie. Veľké rozdiely v uhrádzanej sume nie sú ani pri rodinách s deťmi oproti tým bez detí. Päť a viacčlenné domácnosti platia v priemere 250 eur mesačne. Slovákov žijúcich v prenájme stojí bývanie približne o 50 eur na osobu viac ako vlastníkov nehnuteľností. Priemerná slovenská domácnosť zaťažená hypotékou si na strechu nad hlavou musí mesačne vyčleniť v priemere 514 eur. 

Dokážeme si aj odložiť, viac ako 100 eur mesačne
Okrem toho, že veľa financií míňame na bývanie, dokážeme si aj čo-to ušetriť. Dokonca, po prvýkrát v histórii si dokážeme mesačne odložiť viac ako 100 eur. Vplýva na to dobrý ekonomický rast, oživenie trhu práce, pokles miery nezamestnanosti či rast miezd. Viac ako pätina Slovákov (22 percent) si preto podľa Kataríny Muchovej, analytičky Slovenskej sporiteľne sporí či investuje, a to viac ako pred dvomi či tromi rokmi.

„Hlavnými dôvodmi sú vyšší príjem domácnosti, snaha nasporiť si napríklad na vlastné bývanie či nové zamestnanie. Polovica Slovákov si odkladá mesačne rovnakú sumu ako v nedávnej minulosti. Horšie je na tom viac ako štvrtina ľudí (27 percent). Najčastejším dôvodom sú vyššie životné náklady pri nezmenenom príjme, nižší príjem domácnosti, odchod do dôchodku či vyššie výdavky na rodinu, napríklad z dôvodu narodenia dieťaťa,“ objasňuje Muchová. Najčastejšou motiváciou prečo si Slováci odkladajú peniaze je finančná rezerva pre prípad núdze (94 percent). Okrem toho investujú alebo si sporia aj na menšie či väčšie nákupy, alebo na rekonštrukciu vlastného bývania (70 percent).

Koľko mesačne míňame na bývanie?
Priemerný Slovák minie mesačne na bývanie: 190 €

  • majiteľ(ka)/ spolumajiteľ(ka): 192 €
  • u rodičov: 131 €
  • u známych/priateľov: 124 €
  • v prenájme: 246 €

Priemerná slovenská domácnosť minie mesačne na bývanie: 514 € s hypotékou, alebo 254 € bez hypotéky

Zdroj: Poštová banka, TASR



  • Zobraziť publikovaný inzerát