Ako sa býva v Číne

Čína nie je pre nás už nedostupnou krajinou, o ktorej sme poznali iba zmienky zo stránok časopisov alebo obrazoviek televízorov. Dnes nie je problém kúpiť si letenku a na vlastné oči uvidieť, ako žije a býva viac ako miliarda ľudí v jednej krajine. A prekvapeniam sa nevyhnete, ako sa stalo mne počas pobytu v Šanghaji, Hong Kongu a ich okolí.

Ekonomický rozmach Číny v posledných desaťročiach zasiahol všetky oblasti života. Ani mestá neboli pripravené na taký prudký ekonomický rozvoj. Chýbala infraštruktúra, sídliská, byty aj diaľnice.  Politika jedného dieťaťa bola logickým vyústením stavu, v ktorom sa Čína nachádzala.

Čínsky sen
V súčasnosti aj v menších čínskych mestách môžete vidieť sídliská plné činžiakov a obytných domov. Rozdiel je iba v ich veľkosti. Priemerných 29 podlaží obytných domov dosahujú na Slovensku iba najvyššie budovy. Pracovitosť Číňanov je známy fakt. Bývanie tak považujú iba za miesto, kde chodia neskoro večer, a skoro ráno svoj príbytok opúšťajú.

Rozdiel však spočíva napríklad aj v tom, že domáci Číňania sa zvyčajne stravujú v reštauráciách alebo v rýchlych občerstveniach priamo na ulici. Varenie pre celú rodinu v tradičnej podobe, ako ho poznáme z našich končín, vo veľkých mestách nenájdete.
Úroveň bývania vo veľkých mestách sa čoraz viac podobá európskemu štandardu a najväčší rozdiel býva najčastejšie v maličkostiach. Napríklad tam nájdete byty, ktoré vôbec nemajú okno, alebo je iba nakreslené na fasáde.

Podobne ako pre nás býva bývanie aj v Číne jednou z najväčších položiek rodinného rozpočtu. Rast cien v posledných rokoch zasiahol oblasť nehnuteľností. Spôsobuje ho nielen ekonomický rast, ale aj citeľná snaha mnohých ľudí dostať sa z vidieka do mesta. Migrácia obyvateľstva do veľkých miest tak vytvára čoraz väčšie ťažkosti s dostupnosťou cenovo dostupného a kvalitného bývania.

Svet mrakodrapov
Každého, kto v poslednom období pricestoval do najväčšieho mesta na svete Šanghaja, upútala budova, ktorá vyniká medzi ostatnými mrakodrapmi v novej administratívnej oblasti Pudong. Shanghai Tower so svojimi 632 metrami a 128 podlažiami sa stala druhou najvyššou budovou na svete, prvenstvo si stále drží Dubajská veža v arabských emirátoch.

Shanghai Tower začali stavať v roku 2008 firmy vlastnené čínskou vládou. Odhadovaná cena nákladov na výstavbu mrakodrapu je neuveriteľných 2,4 bilióna dolárov. Celá konštrukcia má vysokú energetickú účinnosť a udržateľnosť, poskytuje oddelené kancelárske a obchodné zóny, ako aj miesta na rekreačné využitie. Veža má preto podobu deviatich valcov naskladaných na seba. Každá z týchto deviatich oblastí má svoje vlastné átrium, záhradu, kaviarne, reštaurácie a obchodné priestory, väčšina z nich poskytuje fantastický 360-stupňový výhľad na mesto a okolie.

Predpokladá sa, že po uvedení do plnej prevádzky bude v Shanghai Tower pracovať približne 16 000 zamestnancov. Neuveriteľné čísla nájdeme aj pri pohľade na 106 výťahov vrátane troch vysokorýchlostných. V Shanghai Tower je tiež umiestnený najdlhší výťah na svete. Svojou celkovou dĺžkou viac ako 578 metrov totiž prekonal výťah aj v Dubajskej veži.

Miniatúrny Hong Kong
O Hong Kongu sa hovorí, že je to najbohatšie mesto na svete. Hneď pri príchode každého ohúri, ako tak veľké mesto sa môže rozkladať na tak malom priestore. Mrakodrapy a obytné domy nahusto vyrastajú vedľa seba, preplnené chodníky domácich obyvateľov aj turistov. Ak trpíte pocitom osamelosti, v Hong Kongu takýto pocit zaručene nehrozí. Ľudia sú všade, kam sa pozriete. Nie bez príčiny toto veľkomesto patrí medzi najviac zaľudnené miesta na svete. Súčasne tam je vraj najviac obchodov na kilometer štvorcový.

Kde a ako ľudia v Hong Kongu bývajú? Odpoveď sa zdá byť jednoduchá. Tam, kde Číňania nemôžu postaviť budovu do šírky, postavia ju do výšky. Dolné poschodia výškových budov sú prerobené na veľké obchodné centrá svetoznámych značiek. Ďalšie poschodia sú určené pre turistov aj domácich v podobe hotelov, hostelov a bytov.

Ak ste sa rozhodli ubytovať v Hong Kongu, majte na pamäti, že hotelovú izbu európskych pomerov asi nenájdete. Často totiž pozostáva iba z malej chodbičky a postele. Steny hotelovej izby tak ohraničujú posteľ a súčasne aj miniatúrnu izbu. Nie je tu priestor na skriňu, stolík ani iné „európske vymoženosti“. Kúpeľňa s WC sú zariadené zväčša na veľmi slušnej úrovni.  No nedostatok miesta však aj v tomto prípade vyriešili veľmi dômyselne. Napríklad sprchu v hotelovej izbe nájdete priamo nad WC. Číňania sú veľmi praktickí a obdivuhodne dokážu využiť každý centimeter vzácneho priestoru.

Vidiek nie je Čína
Iný pohľad na Čínu poskytuje vidiek. Uvidíte tam skutočnú tvár krajiny a obyvateľov, ktorí neraz žijú v neľahkých životných podmienkach. Skromné príbytky, kde obyvatelia nepremýšľajú nad tým, či daná farba ladí k nábytku, ale nad tým, aby im v zime bolo dostatočne teplo. Kúrenie nie je totiž čínskym štandardom. Rozdiel v kvalite života a bývania je tak priepastný, že sa vám chvíľami bude zdať, že to nie je tá istá krajina plná najvyšších mrakodrapov a najnovších elektronických vychytávok. Život na čínskom vidieku sa riadi inými, no dlhými stáročiami overenými pravidlami.

Samozrejmosťou je vlastné dopestovanie čo najväčšieho objemu ovocia a zeleniny,  prípadne ich predaj na miestnych stále obľúbených trhoch. Na známych svetových turistických stránkach zameraných na ubytovanie neraz nájdete ponuky, kde majitelia domu návštevníkovi ochotne prenechajú časť svojej domácnosti, lebo si tak výrazne zvýšia svoj mesačný príjem. Aj keď za cenu nižšieho komfortu.

Ako sa  znižuje počet obyvateľov v čínskych menších mestách a dedinách, znižujú sa aj nároky na ubytovanie. Častejšie sa môžete stretnúť s hotelmi, ktoré nemajú výťah a vynášanie batožiny napríklad na štvrté poschodie tak môže byť nemilým prvotným zážitkom z neznámeho mesta. Medzi ďalšie nástrahy pri ubytovaní môže patriť nezvyčajne silná vrstva prachu v izbe. No laxný vzťah k upratovaniu niektorí domáci obyvatelia vysvetľujú známou historkou: Prach na nábytku nie je v skutočnosti prach, ako ho poznáme, ale je to Budhov popol, a ten sa neupratuje.

Tak ako vo veľkých mestách, o to viac v tých menších je potrebné si izbu, v ktorej chcete stráviť niekoľko nocí, najskôr overiť. Napríklad chýbajúce okno v hotelovej izbe môže zanechať rozpačitý dojem z cesty po tejto ešte stále pre nás exotickej krajine.

Bývanie na vidieku sa riadi inými pravidlami ako vo veľkých mestách. Častejšie sa tam stretnete s tým, ako členovia rodiny, ich kamaráti a známi na ulici pred domom hrajú karty, kocky alebo iné spoločenské hry. Mnoho ľudí má totiž spojený zdroj obživy s vlastným bývaním. Na prízemí prevádzkujú obchod, reštauráciu, a priamo nad nimi bývajú aj s celou rodinou. A tak, ak ste hosťom reštaurácie, určite budete mať možnosť skôr či neskôr sa zoznámiť s celým rodinným osadenstvom.

Zaujímavý je aj vzťah Číňanov k malým deťom. Je považované za dar a požehnanie, a tak často môžete vidieť, že aj neznámi Číňania sa pristavujú pri malých deťoch, pozdravia ho alebo prinajmenšom mu veselo zamávajú. Dieťa má v Číne výsadne postavenie, má dovolené prakticky čokoľvek, o čo požiada. Veľká časť rodinného rozpočtu tak slúži na pokrytie niekedy aj rozmarov malých ratolestí.

Veľkým a nesporným kultúrnym znakom Číňanov je tiež to, že všetko radi robia verejne. Pri prechádzke mestom často stretnete skupinky ľudí tancujúcich na melódiu z rádia, alebo precvičujúcich Taiji s cieľom relaxovať po namáhavom dni. Viacerí sprievodcovia tvrdia, že zvyk cvičiť, tancovať aj spievať karaoke priamo na uliciach pramení z toho, že ich príbytky slúžia primárne na prespatie, a nie na prijímanie návštev alebo organizovanie večierkov. Či je to naozaj pravda, neviem posúdiť. Viem iba to, že kultúrny šok, ktorý pri prvom vstupe do tejto nezvyčajnej krajiny dostane asi každý, skoro pominie, keď zistíte, že sú to obyčajní ľudia ako my, ktorí sa snažia žiť najlepšie, ako sa dá. A v mnohých veciach sa máme čo od nich učiť.

Michal Ondruš

Foto: autor