Serióznosť na prvom mieste

. Ako uznávaná odborníčka v oblasti realít sa pravidelne vyjadruje v médiách k otázkam problematiky trhu s nehnuteľnosťami. Napísala tiež knihy „Všetko o realitách“ a „Príručka pre klientov realitných kancelárií“, je predsedníčkou Asociácie realitných maklérov.

Čo vás priviedlo k záujmu o nehnuteľnosti, súviselo to napríklad so štúdiom? Nie, bola to skôr náhoda. Vyštudovala som žurnalistiku a francúzštinu, ale počas štúdií moja mama ochorela a musela som sa začať niečím živiť popri škole. Keďže bola podnikateľka, tak najprv som jej pomáhala vo firme, ale potom som si začala hľadať robotu, v ktorej by sa dala zlúčiť aj škola s prácou. Vtedy môj budúci muž s tým už mal nejaké skúsenosti, prenajímal dom a robil to veľmi profesionálne, takže dostával aj ďalšie ponuky od developerov a realitiek. Nakoniec sme sa rozhodli zriadiť popri škole minirealitku, ktorá nám mala pomôcť uživiť sa, aby sme popri tom mali aj čas na štúdium. Takže ten záujem o nehnuteľnosti vznikol vlastne úplnou náhodou.

S odstupom času ako vidíte to, čo sa z vašich pôvodných očakávaní od tejto profesie naplnilo, a čo dnes vidíte úplne inak? V podstate musím priznať, že reality milujem, takže žiadne sklamania nie sú. Určite to bola veľká škola. Čo sa potvrdilo, že sme do toho išli s tým, že to chceme robiť inak ako ostaní v čase, kedy všetky realitky boli poschovávané kde všade po bytoch kdesi na poschodí, kde ste ich nevedeli nájsť a podobne. My sme už mali skúsenosť zo zahraničia, že realitka patrí do obchodných priestorov, musí byť transparentná, skrátka vedeli sme, že to musíme robiť inak, seriózne, otvorene, viditeľne tak, ako to po dlhé desaťročia funguje na západe. To nás na začiatku odlíšilo a držíme sa toho dodnes.

Popri samotnej realitnej činnosti sa venujete aj vzdelávaniu realitných maklérov. V čom vidíte rozdiel medzi vašimi začiatkami a dnešnou generáciou nových maklérov? Asi veľký rozdiel nie je, pretože vždy je to o ľuďoch. Problém je možno v tom, že mnohí, ktorí sa tejto práci venujú, neprikladajú jej takú vážnosť, ako keby si neuvedomovali, akú veľkú zodpovednosť nesú, či už za majetky niekoho alebo za často celoživotné financie. Čiže na trhu stále asi najviac postrádam väčšiu transparentnosť a serióznosť, skrátka, že nemôže robiť realiťáka hocikto bez vzdelania a skúseností.

Na začiatku roka ste sa vyjadrovali k očakávanému vývoju realitného trhu v roku 2016. Ako hodnotíte tieto predpoklady po prvom štvrťroku? V podstate si myslím, že sa to napĺňa. Ako sme hovorili, ceny pri starších nehnuteľnostiach sa už začínajú stabilizovať, narastajú už len jemnejším tempom oproti predchádzajúcim štvrťrokom, a približujú sa k momentálnemu stropu, ktorý sa už zrejme nedá ďalej zvyšovať. Nie kvôli dopytu na trhu, ale kvôli príjmom ľudí. Lebo ceny realít nemôžu byť nekonečné, ale vždy sú svojím spôsobom obmedzené príjmami konkrétnych vrstiev obyvateľstva, pretože aj banky im požičajú len do určitej možnosti splácať. Preto sa mnohí orientujú na novostavby, ktoré dnes často majú výhodné a konkurenčné ceny voči starším nehnuteľnostiam, a to je dôvod, prečo trh teraz ide.

V portfóliu vašej spoločnosti sa objavil aj projekt, o úspešnosti ktorého mnohí makléri pochybovali, dnes je známy pod názvom City Park Ružinov. Čím získal vašu dôveru? Bola to určite výzva. Človek samozrejme zvažoval všetky pre a proti. Mňa presvedčila najmä skutočnosť, že nový investor projektu Metrostav je obrovská firma, o ktorej som presvedčená, že ak ona nedokáže tento projekt dokončiť, tak už nik. Myslím si, že ani on by tento projekt neprevzal, ak by tam bol nejaký ďalší problém, a kroky, ktoré tam už vidno, nasvedčujú tomu, že sme sa rozhodli správne a že na jeho konci to bude jedna z najbezpečnejších stavieb tohto druhu v Bratislave, lebo aj všetky kroky, vedúce k bezpečnosti projektu sa tam dnes nerobia na sto, ale možno na štyristo percent. Takže ak takýto developer povie, že to už bude v poriadku, tak mu verím.

Aký je váš osobný ideál bývania a podarilo sa vám ho už naplniť? Mala som svoj sen, keď sme sa ešte ako študáci chodievali s manželom prechádzať do Rusoviec a už vtedy sme si hovorili, až budeme veľkí, tak tam niekde by bolo ideálne bývať. No a dnes tam bývame, máme tam domček. Nie veľký, nie predražený, ale so záhradou a najmä v lokalite, ktorú sme si vysnívali, takže to sa nám podarilo.

Rusovce sú predmestie, kde sa blízkosť rušného mesta spája s prírodným prostredím, tak sa opýtam, či sa považujte viac za mestského človeka, alebo vás to viac ťahá k vidieckemu štýlu bývania? Myslím, že Rusovce sú práve niečo medzi tým, lebo v centre mesta som za desať minút po „dvojprúdovkách“, a súčasne to rodine zabezpečuje aj trochu dedinskejší ráz, lebo máme blízkosti les, prírodu, skrátka tú správnu harmóniu pre rodinu. Nepochybne ste aj pocestovali po svete. Kde sa vám z pohľadu štýlu bývania páčilo, a naopak kde by ste sa asi necítili dobre a prečo? Priznám sa, že mám rada teplo a more. Mám švagrinú, ktorá žije na Floride, takže tam každý rok chodievame na mesiac v zime, a musím sa priznať, že Floridu milujem. Dáva mi ten správny pocit pokoja, ktorý potrebujem. Takže ak by som sa mala rozhodnúť žiť inde, tak si viem predstaviť, že tam by som sa cítila dobre. Rovnako tak milujem napríklad Taliansko. Naopak? Asi si neviem celkom dobre predstaviť hektický štýl života v niektorom veľkomeste alebo v niektorej orientálnej krajine, lebo určite by mi vadil taký ten chaos, špina a neorganizovanosť, to nezodpovedá mojej predstave života.

Ako by ste charakterizovali zariadenie svojej domácnosti, inklinujete skôr k tradičnému nábytku alebo máte radšej moderné línie? Stredná moderna.

Čo si pod tým máme predstaviť? Teplo domova na prvom mieste. Skôr do moderna, ale nič biele, chladné, bez emócií. Priestor mi musí dávať pocit domova, takže skôr teplé jemné odtiene.

Máte obľúbené farby a odtiene, biela teda medzi nich nepatrí? Keď sme náš dom kupovali, tak mal krikľavo oranžové a hráškovo zelené steny, takže to určite nie. Žiadne krikľavé odtiene. Najradšej mám pastelové svetlejšie farby a svetlé veci vôbec. Ale na prom mieste je všetko prispôsobené našim deťom, takže keď sú deti spokojné, tam sa cítim dobre aj ja.

Využili ste niekedy služieb interiérového architekta alebo dizajnéra? Mám kopec známych v tomto odbore, ale musím sa priznať, že na konci dňa sme si nakoniec všetko koncepčne vymysleli sami, lebo sme najlepšie vedeli, čo chceme. Až potom sme si nechali niektoré detaily, ktorým sme nerozumeli vysvetliť od odborníkov, ale väčšinu sme si rozhodovali sami.

A v rámci firemných priestorov? Áno, konkrétne v Auparku nám to všetko robili na mieru architekti, ale inak zvyčajne riešime podľa podmienok a možností a najmä pocitovo na základe debaty medzi ľuďmi, v čom sa oni dobre cítia, aby sa im dobre pracovalo.

V rámci Bratislavy alebo iného mesta, ktoré rezidenčné prípadne iné projekty sa vám osobitne páčia a ktoré naopak nepovažujete za veľmi vydarené? To je veľmi ťažká otázka... Narodila som sa v Prahe, ale už ako malá som vyrastala tu, Bratislavu mám rada, a preto tu žijem. Vyrastala som v Petržalke, ktorej hodnotenie je medzi ľuďmi veľmi subjektívne. Ľudia, ktorí v Petržalke vyrastali, sa aj dnes rozhodujú pre tento smer Jarovce, Čunovo, Rusovce, lebo sú už na nej zvyknutí, na rozdiel od tých, ktorí vyrastali treba v Rači a nikdy by nechceli týmto smerom bývať, takže uprednostňujú Jur, Pezinok a skrátka držia sa tejto svojej zóny. Pokiaľ ide o konkrétne projekty, aj ich hodnotenie môže byť často dosť subjektívne. Tých výstavieb je tu veľa a medzi nimi je žiaľ dosť tých zlých, ktoré aj zle vyzerajú. Naopak sú aj krásne, takže v krátkosti iba ukázať prstom na jednu-dve by asi nebolo správne.

Máte aj nejaké postrehy zo zahraničia, kde si myslíte, že výstavba nového bývania ide dobrým smerom, od ktorého by sme sa mohli poučiť? Veľmi to záleží od konkrétneho mesta a strašne to závisí aj od mentality ľudí. Tak ako sa mi na Miami páčia moderné mrakodrapy, rovnako sa mi tam páčia o pár kilometrov ďalej rodinné domčeky. Všade sa stavajú aj pekné veci aj škaredé, nedokážem len tak všetko hodiť do jedného vreca, lebo každý konkrétny prípad závisí od daného mesta, danej lokality, aj ľudí, ktorí tam bývajú.

Čo plánujte v tomto roku z hľadiska vašej spoločnosti prípadne osobných ambícií? Z hľadiska našich ambícií, vždy máme niekoľko strategických cieľov, ale tie verejne neprezradíme. V podstate sme sa dostali do štádia, kedy spúšťame franchizing už aj vo väčšom meradle, čo je asi naša najväčšia novinka. Zatiaľ sme si to otestovali v rámci Bratislavy, veľa sme sa pritom naučili, a teraz nastal čas, kedy už chcem ísť ďalej, ale zopár vecí sa ešte musí dotiahnuť, aby to mohlo fungovať ozaj v rámci celého Slovenska, takže podrobnosti, kde chceme začať, zatiaľ neprezradím. Okrem toho naberáme kopec novostavieb, ale našou prioritou je, že popri všetkých tých novinkách a nových projektoch si chceme udržať určitý pokoj a pohodu najmä voči klientom, lebo pre nás je určite práve serióznosť na prvom mieste.

Jiří Výborný

foto: archív D. Danihel Rážovej