Po rozvode vlastním polovicu bytu a polovicu domu. Exmanželka sa so mnou ale nechce vysporiadať.

Dobrý deň , chcel by som Vám položiť otázku ohľadom správneho postupu . Situácia : V roku 2006 som sa rozviedol odišiel som z bytu v ktorom ostal manželka a dve dospelé deti , do 3 rokov neprišlo k BSM a tak sa majetok rozdelil na dve polovice, kde manželka vlastní polovicu 3oj izbového bytu a polovicu RD ( novostavba nezkolaudovana ) a ja taktiež vlastním polovicu RD aj polovicu bytu . Od rozvodu je viac ako 8 rokov ja som sa ju pokúšal viac krát vyzvať, aby sme sa dohodli na výmene polovíc, ( ja si nechám dom a ona byt ,alebo opačne ) na odpredaji na odkúpení jednotlivých častí aby som mohol vyplatiť úver na iný byt, ktorý som si kúpil po rozvode, aby som mal kde bývať. Na všetko reaguje negatívne, alebo nijako, tak som minulý rok oslovil právneho zástupcu a s tým nekomunikovala a previedla svoju časť bytu po ¼ na deti, ktoré taktiež o nejakej dohode nechcú debatovať. Následne som v týchto dňoch podal návrh na miestny súd na vydanie platobného rozkazu na úhradu prenájmu môjho spoluvlastníckeho podielu , keďže si myslím , že týmto sa neoprávnene obohacujú . Prenájom som vyrátal tak že manželke za dva roky 2010 a 2011 a deťom za dva roky 2012 a 2013 kde som zohľadnil priame náklady na prevádzku bytu ako je spoločné priestory, správca, poistné , atd. A naopak nezohľadnil spotrebu vody, elektriny a tepla , keďže tam nemôžem bývať. Ďalej ich žiadam aby už pravidelne mesačne platili za užívanie môjho podielu ,ale ani toto nechceli prevziať, už neviem ,ako ich legálne k tomu donútiť. Moja otázka znie : postupoval som správne pri výpočte nájmu ( kde som bral do úvahy priemerný podnájom v lokalite z 3 realitných kancelárií , delil ho spoluvlastníckymi podielmi a odrátal hore uvedené náklady na byt ? Mám nárok na prenájom svojho spoluvlastníckeho podielu, aj keď nechceli prevziať listiny kde som ich k tomu vyzýval a zaslal som im nájomnú zmluvu a výpočet akým som k tomu prišiel a výmer na byt z výškou poplatkov, kde som špecifikoval kde a koľko platím ? Resp. môžu robiť ešte nejaké obštrukcie, pretože po ôsmich rokoch boja som z toho už unavený? A nakoniec sa chcem spýtať či môžem podať návrh na súd aby bol predaný byt v dražbe a výnos rozdelený rovným dielom podľa spoluvlastníckych podielov, v dražbe preto aby som nemusel platiť 6% zo sumy bytu, ale len 99,-Eur kolok ? Vopred Vám ďakujem za odpoveď

Vo Vašom prípade máte právo na náhradu za to, že neužívate spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom Vášmu spoluvlastníckemu podielu, čo vyplýva z Vášho práva, ako spoluvlastníka, t.j. podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere svojho podielu. Ak náhrada poskytnutá nie je, ostatní spoluvlastníci užívajúci vec sa dopúšťajú bezdôvodného obohatenia. V prípade, že spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzatvorená nájomná alebo iná zmluva, spočíva bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva ako zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Vzhľadom k tomu, že spoluvlastník, ktorý vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže vydať. Poškodený spoluvlastník sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia na súde (ak toto spoluvlastník, ktorý sa bezdôvodne obohatil, odmieta vydať dobrovoľne). V zmysle § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. V zmysle § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Súd musí pri rozhodovaní dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva, pretože sú preň záväzné, a to: rozdelenie veci medzi jednotlivých spoluvlastníkov, alebo, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.