Jeden z dedičov odmieta vyplatiť ostatných spoluvlastníkov z domu, ktorý sám užíva.
dobrý deň potrebovala by som poradiť v nasledovnom: - manželovi rodičia už zomreli, bolo po nich ukončené aj dedičské konanie - ostal po nich veľký rodinný dom s veľkou záhradou, dedičia sú štyria - v dome býva manželova sestra, ktorá ho užíva, platí svoje mesačné náklady, oni od nej nepožadujú nájomné alebo inú odplatu za užívanie domu - sestra teda ten dom užíva aj so svojim priateľom, manžel však so svojimi ďalšími dvoma súrodencami chce, aby ich vyplatila alebo, aby sa dom predal - boli za ňou, ona však povedala, že sa domu nevzdá, nech ju kľudne dajú aj na súd a že nemá peniaze na to, aby ich vyplatila - vymenila zámky na dome, pretože nechce, aby do neho chodili a sama sa im zamlčuje - ako ďalej postupovať? - je jedinou možnosťou dať na ňu žalobu na vysporiadanie? je pravda, že musí ten kto dáva žalobu zaplatiť súdu poplatok 4 percentá z celej hodnoty majetku? v osvedčení o dedičstve je uvedená nízka hodnota domu a pozemku, pretože chceli platiť čo najnižší poplatok z hodnoty majetku za dedičské konanie je preto potrebné dať majetok ešte raz ohodnotiť, aby bola hodnota majetku reálna keď to ide na súd? ak mám správne informácie tak by súd aj tak prehrala a musela by potom znášať ten poplatok, ktorý by sme zložili? je potrebné uviesť do žaloby, aby ho znášala? kedy by sa nám potom vrátil ten poplatok? ja som momentálne na MD a keby sme majetok dali zasa oceniť tak by bol poplatok asi nejakých 4000 eur - neexistuje aj nejaký iný spôsob? nie je nejaký prvostupňový súd, ktorý by jej zaslal nejakú výzvu na vystrašenie, hlavne, aby to bolo pre nás bezplatné - ak by sme dávali žalobu kde to podať a má súd nejakú lehotu na to, aby rozhodol? rozhodol by pravdepodobne o tom, že sa musí majetok predať, nie? - ak nechce, aby tam chodili tak majú aj tak právo na to, aby im platila nájomné takže ak by neplatila išlo by o bezdôvodné obohatenie? kde by sa potom ohľadom tohto mohli obrátiť? ako by v tomto mali postupovať? ak by im poslali doporučený list s lehotou, aby im dala urobiť kľúče od domu a ona by to neurobila tak majú právo zavolať políciu? - ešte jedna otázka, keď bol manželov otec na tom zle tak mu dala manželova sestra podpísať papier, že ona bude disponovať s jeho bankovým účtom a doteraz nevedia koľko peňazí tam mal, lebo ho potom zrušila a nevedia ani koľko rodičia zanechali hotovosť, dalo by sa do nejakej lehoty nejako dostať k výpisom z predmetných bankových účtov? ďakujem veľmi pekne, Demková
Občiansky zákonník umožňuje zrušiť podielové spoluvlastníctvo dohodou spoluvlastníkov o vzájomnom vyporiadaní. V zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný postupovať podľa zákonného poradia, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V zmysle § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom. Základ súdneho poplatku teda závisí od návrhu na začatie konania, ktorým je vymedzený predmet spoplatneného úkony. Ak spĺňate podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku, tak môžete podať na súd návrh na oslobodenie od súdneho poplatku. Súdy výzvy na „vystrašenie“ nezasielajú, výzvu môžete zaslať jedine Vy alebo Vás advokát. Vo Vašom prípade máte právo na náhradu za to, že neužívate spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom Vášmu spoluvlastníckemu podielu, čo vyplýva z Vášho práva, ako spoluvlastníka, podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere svojho podielu. Ak náhrada poskytnutá nie je, ostatní spoluvlastníci užívajúci vec sa dopúšťajú bezdôvodného obohatenia. V prípade, že spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzatvorená nájomná alebo iná zmluva, spočíva bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva ako zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Vzhľadom k tomu, že spoluvlastník, ktorý vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže vydať. Poškodený spoluvlastník sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia na súde (ak toto spoluvlastník, ktorý sa bezdôvodne obohatil, odmieta vydať dobrovoľne).
