Prenajímateľ nám zadržiava náš hnuteľný majetok a nechce nás k nemu pripustiť.

Dobrý deň. Jedná sa o relatívne komplikovaný právny problém, ktorého konkrétne riešenie si bude nepochybne vyžadovať hlbšiu analýzu, avšak nižšie uvádzame základné právne východiská, ktoré budú mať vplyv na Váš prípad. Na základe Vami opísaných skutočností predpokladáme, že vzťah medzi Vami a osobou, ktorá Vám prenechala priestor do podnájmu, sa vzťahujú predovšetkým ustanovenia zákona č. 116/1990 Z. z. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon umožňuje, aby nájomca prenechal nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu podnájomcovi, a to so súhlasom prenajímateľa. Zákon pritom vyžaduje písomnú formu zmluvy medzi prenajímateľom (vlastníkom priestoru) a nájomcom, a preto sa javí ako potrebné, aby bola v písomnej forme uzavretá aj zmluva medzi nájomcom a podnájomníkom (hoci na túto skutočnosť nie je v súdnej praxi jednotný názor). Vo všeobecnosti pritom platí, že nedostatok zachovania zákonnej písomnej formy právneho úkonu spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu a vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Domnievame sa, že samotná skutočnosť neplatenia nájomného nájomcom vo vzťahu prenajímateľ (t.j. vlastník priestoru) – nájomca nezakladá podnájomcovi právo na neplatenie dojednaného nájomného, ak predmet podnájmu je možné naďalej riadne užívať. Ak podnájomca neuhrádzal nájomcovi dohodnuté nájomné, mohol tak sám porušiť zmluvu, čoho dôsledkom môže byť vznik zodpovednosti za porušenie zmluvných povinností podnájomcu. Uvedeným konaním môže nájomcovi vzniknúť napríklad nárok na odstúpenie od zmluvy či nárok na náhradu škody. Čo sa týka zadržiavania vecí v predmetnom nebytovom priestore, tak platí, že vo vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom môže vzniknúť na vnesených hnuteľných veciach nájomcu do najatého priestoru záložné ako aj zádržné právo podľa ustanovenia § 672 Občianskeho zákonníka. Tento záver však neplatí analogický aj pre vzťah medzi nájomcom a podnájomcom, nakoľko zákon s takouto právnou konštrukciou výslovne nepočíta, pričom samotný podnájomný vzťah nie je predmetom takej zákonnej ochrany, ako vzťah nájomný. To znamená, že zákon nepriznáva nájomcovi právo zadržiavať veci vnesené podnájomcom na nehnuteľnosť, ktorá je v podnájme, a to ani v prípade neplatenia dohodnutého nájomného. Z uvedeného dôvodu je možné, že k zadržaniu Vašich hnuteľných vecí dochádza zo strany nájomcu neoprávnene, a teda na vydanie veci máte zákonný nárok, realizovateľný napríklad podaním žaloby o vydanie veci na príslušnom súde. Nezanedbateľnou skutočnosťou je možný vznik nároku na náhradu škody spôsobenej protiprávnym konaním nájomcu, avšak ako sme uviedli v úvode tejto odpovede, k jednoznačnému záveru je nevyhnutná komplexná právna analýza celého prípadu.