Detail článku
Dátum vloženia: 20.2.2012
Aktualizované
: 20.2.2012
Reality : Časované bomby zastavil nový zákon
Riešenie starých environmentálnych záťaží rieši od januára 2012 nový zákon číslo 409/2011 Z. z.. O tejto problematike sa diskutuje už desiatky rokov. Legislatívna novinka z dielne ministerstva životného prostredia určuje zodpovednosť za odstránenie záťaže a zaviedla jeden z hlavným princípov – znečisťovateľ za environmentálnu škodu platí.
Nebezpečné skládky odpadov, gudrónové jamy či pesticídne sklady – aj toto môže byť environmentálna záťaž, ktorá dlhodobo skryto a nekontrolovane znečisťuje životné prostredie a ohrozuje zdravie ľudí. Slovensko ich má takmer 2.000. Environmentálne záťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov. Takéto záťaže treba sanovať, to však doteraz nebolo možné bez určenia pôvodcu.
Desať rokov príprav
Schválenie nového zákona zavŕšilo takmer desaťročný proces jeho prípravy, keďže práce na návrhu zákona začali už v roku 2003 a samotný návrh bol niekoľkokrát prepracovaný. „Pred jeho prijatím v slovenskom právnom systéme neexistovala komplexná právna úprava riešenia starých environmentálnych záťaží. Environmentálne škody, ktoré vznikli po septembri 2007, upravuje samostatný zákon. Čiastkovú právnu úpravu obsahovali niektoré zákony upravujúce jednotlivé zložky životného prostredia, napríklad vodný zákon alebo geologický zákon. Avšak ucelená úprava nakladania so starými environmentálnymi záťažami – teda takými, ktoré vznikli pred septembrom 2007 – pred prijatím nového zákona číslo 409/2011 Z. z., chýbala,“ objasňuje problematiku Petra Novotná, advokátka zo spoločnosti Salans Europe LLP.
Úniky nebezpečných látok
Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu, environmentálne zaťažené nehnuteľnosti sa nachádzajú najmä na územiach areálov priemyselných podnikov, kde dochádzalo k dlhodobým skrytým a nekontrolovaným únikom nebezpečných látok do jednotlivých zložiek životného prostredia, na územiach veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov, v železničných depách, v nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov, v nezabezpečených skladoch pesticídov, pohonných hmôt a iných nebezpečných látok. Tiež sa podľa slov advokátky jedná o územia, v ktorých bolo znečistenie spôsobené ozbrojenými silami, ťažbou nerastov a inými činnosťami, počas ktorých sa dlhoročne a nekontrolovane nakladalo s nebezpečnými látkami. „Na internetovej stránke informačného portálu rezortu ministerstva životného prostredia je možné zistiť, či je určité dané územie je evidované v registri environmentálnych záťaží,“ vraví Novotná.
Vlastník braný na zodpovednosť
Vlastníkmi zaťažených nehnuteľností môžu byť podľa slov advokátky pôvodcovia environmentálnej záťaže – teda prevádzkovatelia činnosti, v dôsledku ktorej environmentálna záťaž vznikla – prípadne ich právni nástupcovia. V mnohých prípadoch však došlo k prevodu zaťaženej nehnuteľnosti z pôvodcu na nového vlastníka. „Podľa novej právnej úpravy by sa mali mať na pozore aj noví vlastníci zaťažených nehnuteľností. Zákon totiž stanovuje, že ak pôvodca záťaže nie je známy alebo ak nemožno určiť ako povinnú osobu právneho nástupcu pôvodcu, krajský úrad životného prostredia určí za povinnú osobu vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza environmentálna záťaž. Vlastník nehnuteľnosti má možnosť sa zodpovednosti zbaviť, ale iba v prípade, že preukáže niektorý z liberačných dôvodov, ktoré zákon stanovuje,“ spresňuje Petra Novotná. Za určitých podmienok môže byť teda vlastník nehnuteľností zodpovedný za odstránenie starej environmentálnej záťaže, aj keď ju nespôsobil.
Pozitívom je, že problematika starých environmentálnych záťaží je konečne upravená právnym predpisom. Doterajší stav spôsoboval právnu neistotu najmä v tom, ktorý subjekt bude povinný environmentálnu záťaž odstrániť a bude znášať náklady s tým spojené. To ovplyvňovalo investorov v ich rozhodovaní o investíciách do nehnuteľností na Slovensku. „Prínosom je rovnako skutočnosť, že na riešenie starých environmentálnych záťaží možno využiť prostriedky z Európskej únie. Na druhej strane, zákon je veľmi stručný a má nedostatky. Myslím si, že najmä ustanovenia upravujúce určenie pôvodcu a takzvanej povinnej osoby si vyžiadajú v budúcnosti novelu. Uvidíme, čo ukáže prax,“ konštatuje Petra Novotná.
Nový zákon – nové povinnosti
Podľa zákona je za environmentálnu záťaž v prvom rade zodpovedný jej pôvodca, teda každý, kto svojou činnosťou záťaž spôsobil (okrem niektorých výnimiek stanovených zákonom). Ak pôvodca zanikol alebo zomrel, krajský úrad životného prostredia určí rozhodnutím vydaným v osobitnom administratívnom konaní povinnú osobu. Takto určená povinná osoba má podľa slov Petry Novotnej rovnaké povinnosti ako pôvodca, čiže na vlastné náklady musí zabezpečiť odstránenie environmentálnej záťaže. Krajský úrad životného prostredia v prvom rade určí za povinnú osobu právneho nástupcu pôvodcu. „Zákon pritom výslovne stanovuje, že na účely zákona sa za právneho nástupcu pôvodcu nepovažuje dedič ani reštituent. Až v prípade, že nebude možné určiť povinnú osobu takýmto spôsobom, zodpovednosť preberie štát,“ tvrdí advokátka. V takom prípade vláda na návrh ministerstva životného prostredia rozhodne o tom, ktoré príslušné ministerstvo má zabezpečiť vykonanie povinností povinnej osoby.
Špekulatívne prevody skončili
Zákon ďalej odstraňuje možnosť špekulatívnych prevodov aj retrospektívne a dáva právomoc riešiť environmentálne záťaže aj bez súhlasu nezodpovedného majiteľa pozemku. Pokiaľ by ste chceli ako vlastník takúto zaťaženú nehnuteľnosť na niekoho previesť, zákon vám to už neumožní. Môžete ju previesť na inú osobu až potom, keď zabezpečíte vykonanie geologického prieskumu životného prostredia, týkajúci sa tejto nehnuteľnosti. „Súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľnosti musí byť aj záverečná správa z takého geologického prieskumu životného prostredia. Pokiaľ sa nehnuteľnosť prevedie v rozpore s týmto ustanovením, mala by byť príslušná zmluva o prevode nehnuteľnosti neplatná. Každý takýto prevod musíte navyše povinne písomne oznámiť krajskému úradu životného prostredia, spolu so zaslaním zmluvy o prevode nehnuteľnosti,“ radí advokátka. Podľa dôvodovej správy chcel zákonodarca týmto ustanovením zabrániť pôvodcovi alebo vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti zbaviť sa zodpovednosti za záťaž tým, že zaťaženú nehnuteľnosť prevedie na inú osobu. Ustanovenie má však viacero úskalí, a až prax ukáže, či sa zákonodarcovi podarilo naplniť jeho zámer.
Na odstraňovanie envirozáťaží použijeme eurofondy
Na Slovensku máme 119 najrizikovejších environmentálnych záťaží, ktoré bude potrebné prioritne riešiť. Poškodzujú totiž nielen životné prostredie, ale aj zdravie ľudí. Nový zákon navyše umožňuje čerpanie eurofondov a prináša vyhlásenie nových výziev. Viac prezrádza pre redakciu Slovensko a reality RNDr. Vlasta Jánová, PhD., generálna riaditeľka Sekcie geológie a prírodných zdrojov Ministerstva životného prostredia SR.
Od januára platí nová právna úprava environmentálnych záťaží (EZ). O čo vlastne v tomto prípade ide – aké novinky sú zavedené do praxe oproti predchádzajúcemu stavu? Prečo bol takýto zákon nutný a čo ste zmenou legislatívou mali v pláne zmeniť?
Environmentálne záťaže sú lokality, na ktorých bola zistená kontaminácia z minulosti. V mnohých prípadoch pripomínajú tieto lokality časované bomby, pretože nevieme presne, aké nebezpečné látky sa v pôde, vo vode a v horninovom prostredí nachádzajú, aké sú ich koncentrácie, či migrujú do okolia, ako navzájom reagujú, či sa dostávajú po potravinového reťazca a podobne. Na mnohých miestach bol preukázaný negatívny vplyv tejto kontaminácie na zdravie ľudí a životné prostredie, no až doposiaľ žiaden zákon nereguloval odstraňovanie environmentálnych záťaží a nevytváral dostatočný tlak na zodpovedné osoby. Práve preto bolo nevyhnutné prijať zákon o environmentálnych záťažiach, ktorý sa pripravoval takmer 8 rokov.
Ministerstvo životného prostredia SR od svojho znovuobnovenia v novembri 2010 systematicky pracovalo na jeho dokončení. Prešiel rok a dva mesiace a zákon je už účinný, čo možno považovať za veľký úspech. Z nášho pohľadu však ide len o prvú vyhratú bitku, len o vytvorenie podmienok na ďalší proces. „Vojnu“ so záťažami vyhráme až vtedy, keď budú všetky záťaže odstránené. A keďže tieto vznikali desiatky rokov, pravdepodobne bude desiatky rokov trvať aj ich odstraňovanie. Nový zákon rieši predovšetkým spôsob určovania zodpovedných osôb za environmentálne záťaže a povinnosti, ktoré musia tieto osoby splniť, aby záťaže boli postupne odstránené.
Kto je najčastejšie z pohľadu praxe vlastníkom environmentálne zaťaženej nehnuteľnosti?
Spektrum vlastníkov je veľmi pestré, od súkromných spoločností, cez štát, obce až po obyčajných občanov. Zodpovednosť sa bude posudzovať pri každej environmentálnej záťaži individuálne. Každá zaťažená lokalita má bohatú históriu. Napríklad pri priemyselných podnikoch začína táto história počas socializmu, podnik bol po revolúcii sprivatizovaný, následne mohol byť rozdelený na viaceré spoločnosti, niektoré z nich skončili v konkurze, iné pokračovali v pôvodnej výrobe alebo zmenili výrobný program a k pôvodnej kontaminácii už neprispievali. Zároveň spoločnosť môže, ale nemusí byť vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa záťaž nachádza.
Koho sa najviac dotýka spomínaný zákon? Máte k tomu nejaké zaujímavé štatistické údaje?
Z pohľadu štatistiky sa zákon najviac dotýka práve vlastníkov priemyselných areálov. Veľkým problémom sú napríklad podniky, ktoré skončili v konkurze a nemajú právneho nástupcu. Práve tu sa stráca možnosť použiť princíp „znečisťovateľ platí“ a mnohé z takýchto lokalít bude musieť riešiť štát z peňazí nás všetkých a nie tí, ktorí sa pod vzniknutý stav podpísali.
Pokiaľ ide o počty environmentálnych záťaží na Slovensku, situáciu máme pomerne dobre zmapovanú. Celkový počet environmentálnych záťaží v informačnom systéme je 1.934, z toho 290 lokalít sú potvrdené EZ, 942 sú pravdepodobné EZ, ktoré ešte treba preskúmať (a potom ich potvrdiť alebo vyradiť) a 702 lokalít je evidovaných ako sanované lokality. Tých najrizikovejších potvrdených environmentálnych záťaží je momentálne 119. Tie sa budú riešiť prioritne. Zoznam environmentálnych záťaží, ktorých riešenie považujú jednotlivé rezorty za prioritné, je uvedený v Štátnom programe sanácie environmentálnych záťaží na roky 2010–2015 na internetovej stránke MŽP SR, ktorý schválila vláda v marci 2010. Kompletné registre environmentálnych záťaží sú dostupné prostredníctvom Informačného systému environmentálnych záťaží. Dá sa k nim dostať cez www.enviroportal.sk, alebo cez webovú stránku ministerstva životného prostredia – www.enviro.gov.sk.
V prvom rade bude bratý na zodpovednosť pôvodca environmentálnej záťaže, vrátane jeho právneho nástupcu. Štát by mal za environmentálne záťaže prebrať zodpovednosť až vtedy, ak nebude možné určiť povinnú osobu. Čo považujete z vášho pohľadu za najdôležitejšie v tomto zákone a prečo?
V prvom rade zákon pomôže určiť, kto je zodpovedný za záťaž a aké sú povinnosti tejto zodpovednej osoby. Zo zákona možno túto osobu tlačiť, aby sa postupne vyrovnávala s environmentálnou záťažou, a ak tak neurobí, a existuje reálne ohrozenie zdravia ľudí a životného prostredia, zákon umožňuje štátu vykonať potrebné opatrenia a náklady na ne potom vymáhať od tejto zodpovednej „nezodpovednej“ osoby. Rieši tiež situácie, keď zodpovednú osobu nebude možné určiť a povinnosti prechádzajú na štát. Vzhľadom na to, že „štát“ je široký pojem, vláda podľa zákona určí, ktoré ministerstvo bude musieť prevziať zodpovednosť za odstránenie environmentálnej záťaže. Určené ministerstvo musí potom plniť tie isté povinnosti ako iná zodpovedná osoba. To znamená, že štát musí nielen prevziať zodpovednosť a potom nič nerobiť, štát bude povinný konať a hľadať finančné zdroje na vykonanie potrebných opatrení. Za najdôležitejšie považujem, že prijatím zákona o environmentálnych záťažiach sme vytvorili priestor pre riešenie vážnych environmentálnych problémov spoločnými silami – zapojením všetkých rezortov, ktorých pôsobnosť súvisí s environmentálnymi záťažami, zapojením pôvodcov, právnych nástupcov pôvodcov, obcí, a v niektorých prípadoch dokonca aj vlastníkov nehnuteľností.
Prijatie zákona umožní aj čerpanie eurofondov, z ktorých by malo pochádzať vyše 116 miliónov eur. Ďalších takmer 300 miliónov eur by od roku 2013 do roku 2027 malo prísť zo štátneho rozpočtu. Doteraz sa eurofondy príliš nečerpali – myslíte si, že sa situácia zmení?
Situácia v čerpaní európskych fondov by sa mala po prijatí zákona významne zlepšiť. V súčasnosti je vyhlásená výzva z Operačného programu Životné prostredie na prieskum a monitoring environmentálnych záťaží. Pokiaľ ide o ďalšie výzvy, v tomto roku plánuje ministerstvo výzvu na sanáciu environmentálnych záťaží. Žiadateľom by mal byť verejný sektor, predovšetkým ministerstvá v prípade lokalít, kde nebude možné určiť zodpovednú osobu, a po dopracovaní schémy štátnej pomoci aj súkromný sektor, samozrejme za dodržania princípu „znečisťovateľ platí“. Zároveň sa aktívne zapájame do prípravy viacročného finančného rámca Európskej únie na roky 2014–2020, v rámci ktorého máme snahu dostať medzi environmentálne priority aj problematiku riešenia environmentálnych záťaží.
[SLOVENSKO A REALITY 3/2012; 03/02/2012; Zuzana Voštenákov]
